Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ester Ralbovská | 3.8.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Červené čatní

Blank

Červená je čudná farba. Symbolizuje toľko rôznorodých vecí, až človek pojme podozrenie, že iné farby boli vymyslené, aby sa pri červenej červenali od hanby. Rudá zář nad Kladnem. Kráľovský purpur. Zrumenené líčka. Ružičku červenú, pekne vyfarbenú, dám ti ja za odmenu.

Keď žena začne nosiť červené doplnky, je to neklamný znak, že sa cíti stará. Čím väčší kus, tým staršia sa cíti. Tie, čo majú červené celé kusy odevov, voláme v našej rodine škrimpície. Netuším, čo to slovo znamená, ale je také čudné, že si ho nechám.

A potom je tu červená nálada – vidíme všetko červené ako býk súkno (pre tento účel prehliadneme fakt, že súkno je červené kvôli divákom, nie kvôli býkovi), vďaka susedovmu červenému poršiatku, vďaka červeným pupákom na ksichte, vďaka červenému rúžu na golieri. Máme dve možnosti: vraziť niekomu, že ho červená krv zaleje, alebo uvariť niečo červené.

Na červené čatní potrebujeme:

červenú cibuľu – 4 fakt veľké
červené ríbezle – asi pol kila
červený ocot – dve deci
červenú papriku – normálnu čerstvú, neznášam, nedávam
červenú čili papričku – normálnu čerstvú, neznášam, nedávam
čisto prírodný cukor – asi tri lyžice
čpejúci cesnak – celú hlavičku
čerstvý zázvor – dvoj-trojcentimetrový kúsok
čudesné korenie piatich vôní
čľup až dva čľupy oleja

Na prvý pohľad nás môžu odradiť dve okolnosti – trhanie ríbezľových bobuliek zo stopiek a zháňanie korenia. Ríbezľové stopky nie sú červené a škriabu v hrdle, preto ich nechceme použiť. Korenie piatich vôní (podľa niektorých zdrojov piatich chutí) obsahuje päť voňavých prísad – aníz, klinček, škoricu, zázvor, fenikel – a nemajú ho nikde, keď ho zháňame.

Navrhujem nasledujúci postup. Do mažiara (ktorý sa zíde vždy, keď vidíme červene) nasypeme desať klinčekov a pár úlomkov škorice (tie máme doma do vareného vína) a pohľadáme, čo voňavé ešte doma máme. Zvyčajne nájdem aspoň tri ďalšie prísady – celé guľôčky korenia čierneho a zeleného, rímsku rascu, kardamóm. Korenie sa môže meniť, hlavne nech je voňavé, dôležitejší je ďalší krok – tĺcť do korenia, kým sa nezbavíme červenej nálady.

Keď je korenie rozdrvené na prach, sme dostatočne pokojní, aby sme vzali do jednej ruky vidličku, do druhej strapec ríbezlí a zvliekame a zvliekame a zvliekame. Čistenie ríbezlí je pokojná práca, ktorú nemožno robiť v červenej nálade, hodí sa skôr k telenovele, lebo treba sledovať, či sa nebodáme vidličkou do prstov a či sa nám ríbezle nekotúľajú po izbe. Alebo poprosíme obetavú starú mať. Ak nám vyhovie, nech načistí ríbezlí aj do mrazničky, tento vkusný jedlý doplnok nám bude chutiť aj vo februári.

Zvyšok je rýchly. Cibuľu nakrájame na polkolieska, cesnak nahrubo nasekáme. Ak neprechovávate k čerstvej paprike nehynúci odpor, tiež ju nakrájajte a upravujte zároveň s cibuľou, ale varujem vás, ich odtiene k sebe vôbec nepasujú. Do väčšieho hrnca čľupneme trošku oleja, osmažíme cibuľu s cesnakom a prikryjeme, nech sa tam spolu dusia. Kým cibuľa zmäkne, trvá to sedem až desať minút, očistíme a nadrobno nasekáme čerstvý zázvor. Drobné nasekanie je pri zázvore dôležité, lebo má v sebe také drevité vlákna, ktoré v pôvodnej dĺžke vyvolávajú dávivý reflex, ktorý som nechcela spomínať už pri ríbezľových stopkách.

K pridusenej cibuli pridáme tri lyžičky korenia piatich vôní alebo vlastnej originálnej neopakovateľnej koreniacej zmesi, zázvor a tri lyžice cukru. Miešame, aby sa cukor rozpustil a začal karamelizovať. Keď zmes začne prudko voňať, nečakáme, kým sa pripáli, hneď vlejeme čosi vyše deci červeného vínneho octu. Premiešame a začneme ochutnávať. Okrem exotickej korenistej arómy chceme dosiahnuť vyvážený pomer kyslosti a sladkosti, preto podľa potreby môžeme pridať cukor a ocot. Keď sme spokojní s chuťou, pridáme ríbezle. Sem-tam miešame a čakáme, kým začnú ríbezle od horúčosti praskať. Vypneme oheň, keď popraská polovica ríbezlí, naozaj len hrubým odhadom.

Toto množstvo je akurátne pre väčšiu spoločnosť. Ak sa nechceme deliť, množstvo stačí do troch pohárov od horčice a jednej misky na okamžitú konzumáciu. Čatní môžeme skladovať, ak ho ešte horúce presúvame do čistých zaváraninových pohárov, zavrieme, obrátime hore dnom, kým vychladnú. Tieto opatrenia by mali stačiť, ale aj tak strkám poháre do chladničky, mali by vydržať dosť dlho, ale nevydržia. Dva mesiace bez zmeny kvality mám overené len preto, že niekto si pohár umne schoval pod zemiaky a zabudol naň, tak mu treba.

Červené čatní podávame k jednoducho upravovaným červeným mäsám a zapíjame červeným vínom. Ale, úprimne, chutí úžasne aj na maslovom chlebe.



Ester Ralbovská  viac od autora »
Vaše reakcie [7]
:: Súvisiace reklamné odkazy