Atmosféra krátkeho záblesku slobody zlatých šesťdesiatych

V Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave bola otvorená výstava Bohumil Puskailer: Fotografia šesťdesiatych rokov.

Tvorbu a osobnosť Bohumila Puskailera a ich význam v kontexte slovenskej fotografie azda netreba nijako zvlášť prestavovať. Jeho snímky dávno zaniknutých scenérií starej Bratislavy, v tej dobe ešte dýchajúcich poslednými záchvevmi života odsúdeného na zánik, či slovenských hippies a ich bizarného stretnutia s krojovanými účastníkmi tradičnej púte, no najmä dynamické portréty osobností nášho kultúrneho života, z ktorých mnohí stáli v tej dobe ešte len na začiatku svojej umeleckej kariéry, na nás dodnes dýchajú atmosférou krátkeho záblesku slobody zlatých šesťdesiatych. Mnohé z nich sa medzičasom stali aj akýmsi symbolom doby, v ktorej vznikli. Veď kto by nepoznal portréty Lasicu a Satinského, Jozefa Golonku v póze bojovníka, Mariána Vaneka vo veselej grimase, či mladého Deža Ursínyho, vtedy ešte frontmana skupiny Beatmen?

Puskailer začínal ako tvorca fotografickej reportáže, pričom svoj prirodzený talent pre tento žáner rozvíjal ako člen redakcie časopisu Život. Práve jeho silný cit pre reportáž je tým, čo robí jeho fotografické portréty nezabudnuteľnými. Objekty necháva spontánne pózovať, prezentovať sa v podobe, akú si sami vyberú a výsledkom tohto prístupu je dynamický portrét, ktorý bol v tej dobe v našich podmienkach celkom špecifický.

Špecifická je aj schopnosť Puskailerovych fotografií sprostredkovať ducha doby svojho vzniku so všetkými jeho kontrastmi, eufóriu, nostalgiou i tragikou násilne pretrhnutej kontinuity i divákovi, ktorých od tých čias delí nejedna generácia. Nechajme teda rozprávať radšej ich.

Bohumil Puskailer sa narodil 2. 9. 1939 v Bratislave. Pôvodným povolaním zubný lekár sa v roku 1965 stáva členom SFVU a až do svojho odchodu do emigrácie do Kanady a Holandska publikuje fotografické reportáže v rôznych slovenských periodikách.