Už aj my máme „svojho“ teroristu

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Fotograf Kállay bol agentom ŠtB
Vždy som rozumel slávnym osobnostiam, ktoré sa za komunizmu chceli udržať pri koryte, a tak sa pchali do zadku mocným tohto sveta, v tomto prípade komančom. Na tom predsa niet čomu nerozumieť. Chceli si zachovať svoj životný štýl a robiť svoju prácu. Ak sa od nich chcelo, aby udávali, tak udávali. Robotníci vtedy nemuseli liezť komunistom do zadku, veď od lopaty ich mohli preradiť len k lopate, a predsa niektorí aj tak liezli. Niečo o tom viem, za komunistov som vystriedal viacero robotníckych zamestnaní pri mašine a aj tam sme mali komunistov, čo som už vôbec nedokázal pochopiť. Chodili sme v tých istých montérkach, kupovali si salámu v tom istom umakartovom bufete, v noci sme driemali na tých istých oštiepaných laviciach a vybiehali do strojovne zapisovať údaje z tých istých kompresorov a čerpadiel. A po zmene sme sa sprchovali v tej istej humusáckej sprchárni. Akurát že pred nimi si človek musel dávať pozor na jazyk. U takého Karola Kállaya to, že bol eštebák, chápem, veď mal isté postavenie aj za boľševika, skôr sa čudujem, že sú z toho teraz všetci vyvalení, veď to im muselo byť jasné vždy – komunistický fotograf, ktorý si cestuje a fotografuje kdekade po svete, ako keby bol nejaký Helmut Newton, kým väčšina jeho spoluobčanov je zavretá za ostnatým drôtom, to nie je len tak. Takže nech sa takíto bývalí eštebáci teraz netvária, že kapitalizmus a slobodu vymysleli oni!

Vladimír Mišík má 60
Český spevák Vladimír Mišík s komunistickým režimom nikdy nekolaboroval a stálo ho to aj zopár rokov tvorivého života. Veď si to potom vynahradil. Práve oslávil šesťdesiatku v plnej aktivite, hoci mierne brzdenej zdravotnými neduhmi. Verme však, že sa z toho dostane, aj keď som si istý, že bude pravidelne koncertovať nedajbože i na kolieskovom kresle. Prečítajte si rozhovor.

Terorista v bratislavskom väzení
Svet je malý. Ani naša poloha v závetrí Európy (alebo ak chcete, tak v menej upravenom a špinavšom zadnom dvorčeku Európy) nám nezaručuje, že sa nás nebude týkať všeobecný útok mohamedánskych fašistov na Európu a kresťanstvo. Už aj my máme „svojho“ teroristu. V slovenskom väzení sedí medzinárodne hľadaný zločinec Mustafa Labsi a čaká na vydanie do Alžírska. Kladiem si otázku, či by nebolo lepšie vydať ho Američanom a poslať ho na Guantanámo. Tam by sa oňho iste postarali lepšie, prinajmenšom by sa mu viac a intenzívnejšie venovali. Predpokladám však, že aj Alžírčania s ním majú nejaké zaujímavé plány. V každom prípade len dúfam, že sa neprešvihne lehota a nedopadne to tak, že zločinca napokon budú napokon musieť naši orgáni pustiť.

Slovenská ústava a Kámasútra
V akomsi zábavnom programe sa humorista Dangl nevhodne dotkol hlbokých citov fanúšikov slovenskej ústavy, keď ju prirovnal ku Kámasútre, známej indickej učebnici konzumného trtkania. Servilná STV sa hneď poponáhľala nasypať si popol na hlavu.
Podľa poslanca za SNS, akéhosi Rafaela Rafaja (!), dotyčný humorista prestrelil a „zhanobil ústavu“. Rafael Rafaj považuje za logické, že sa STV ospravedlnila. „Nevidím problém, že sa ospravedlnila politikovi. Mali by sa ospravedlniť všetkým občanom,“ povedal Rafael Rafaj.
Rád by som Rafaja požiadal, nech nehovorí za „všetkých“ občanov. Aj ja som občan (prinajmenšom platím do tlamy tomuto štátu dane, aj keď len veľmi nerád), no mne sa nikto ospravedlňovať nemusí. Po prvé plne súhlasím s Danglom, pretože slovenskí politici si z tej ich ústavy urobili zväzok toaletného papiera. A po druhé nie som urážlivý. Ale aj keby som bol, tak by ma ako človeka skôr urážala existencia práve takých subjektov, ako je SNS, a osôb, ako je Rafael Rafaj alebo tá Belousovová.

Belgická politička ponúka 40 000 fajok
O veľmi zaujímavom možnom využití političky sme sa dozvedeli z Belgicka. Tanja Derveauxová z tamojšej malej strany NEE sa stala najpopulárnejšou belgickou političkou, pretože sľúbila orálne uspokojiť 40 000 mužov. A nielen belgických. Prípadní záujemcovia, hláste sa na tejto adrese. Myslím, že by to mohla byť zaujímavá inšpirácia pre slovenské političky a poslankyne.

11 dní a nocí nespal
Pre slovenských politikov a poslancov mám iný recept na popularitu: čo tak skúsiť prekonať rekord v dĺžke bdenia? Jeden Angličan vydržal nespať 11 dní a nocí. Vraj síce hrozí pri takýchto rekordoch krvácanie do mozgu, ale toto sa veľkej časti slovenských politikov aj tak netýka, takže by pokojne mohli nespať aj dlhšie. A potom by to tí preživší mohli v poslaneckých laviciach pohodlne dohnať.

Čo neviete o penise
Penis je zaujímavý orgán a dajú sa s ním podnikať všelijaké zaujímavé veci, najmä v dvojici, ale nie je podmienkou. Existuje aj niekoľko výborných kníh venovaných špeciálne tejto... hm... končatine. A na internete som našiel článok plný zaujímavých informácii o penise.

Hostel 2 ide do kín
Naši precitlivení, samonasierací a urážliví spoluobčania budú mať novú zámienku urážať sa pre obraz, ktorý o Slovensku vytvárajú tvorcovia hollywoodskych filmov. Najprv to bol Hostel, teraz ide do kín jeho pokračovanie. To zasa bude petícií!

Balená voda
Kto z nás starších by ešte pred dákymi dvadsiatimi rokmi bol predpokladal také masové rozšírenie balenej pitnej vody? „Kupovať vodu? Veď tečie vo vodovode a je (skoro) zadarmo!“ hovoril si každý z nás vtedy pri prečítaní nejakého článku (napr. v časopise 100+1 ZZ alebo Expres) o zhýralom Západe, kde ľudia nevedia, čo by od dobroty robili, takže si tam kupujú vodu vo fľašiach. Keď som bol dieťa, tiekla nám z vodovodu naozaj skvelá voda. Devínska Nová Ves nebrala vodu z bratislavskej vodárne, ale mala vlastnú studňu na Jelšovci (po novovesky to bol „Jášovec“) – to je taký geologický zlom v poliach medzi Devínskou Novou Vsou a Devínskym Jazerom, bližšie k Jazeru. Vyvierala stadiaľ skvelá voda. Pamätám sa, že keď sme raz boli na návšteve u príbuzných v meste a ako dieťa som si vypýtal obyčajnú vodu, tak som ju ani nedopil, taká bola hnusná. Teraz máme takú hnusnú vodu už aj my, pretože Jášovec nestačil pokryť spotrebu Devínskej Novej Vsi po tom, čo sa z nej stala priemyselná periféria. Tak nás natvrdo prepojili s mestskou vodovodnou sieťou a odvtedy už vodu z vodovodu s takou chuťou nepijem. Ach, sentiment a spomienky. Prečítajme si radšej čosi o balenej vode.