Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.
Zradila Coca-Colu
Američanka, ktorá sa pokúsila ukradnúť čarovnú tajnú formulku na výrobu svetoznámeho tekutého ochuteného PVC a pokúsila sa ju predať inej firme, vyrábajúcej konkurenčné tekuté PVC, dostala 8 rokov naostro. Keby zradila vlasť alebo národ, dostala by možno menej. Z toho vyplýva, že nadnárodný koncern – ako už sám ten titul nasvedčuje – naozaj stojí nad národmi.
Jeho, Rácza, nikdy nedostanú!
Dvaja kriminálnici Majský a Fruni tak dlho a vysoko skákali, až doskákali. Teraz sú ľahkým terčom pre hocijakého škrabáka v novinách. Celkom by sa mi páčil článok o ich rozhovore, nebyť toho, že jeho autor sa štylisticky inšpiroval bohviekde. Na nejakú takú knihu, kde sa stále písalo osobné zámeno pred menom hlavného hrdinu a kde sa k menám eštebákov uvádzalo v zátvorke aj krycie meno, sa hmlisto pamätám. Odpúšťam, moju nádej vzbudzuje už samotný názov toho webu. Nová generácia, vpred!
Rumelka nie je na pitie
Niektorým z nás sa pri vyslovení toho názvu iste vybaví nejaký zaujímavý alkoholický nápoj, no tých musím sklamať – rumelka nemá nič s rumom. Kto niekedy v detstve seriózne maľoval, alebo maľuje dodnes, ten iste bude ovládať také názvy ako zinková, kremžská či titanová beloba, umbra prírodná, kraplak svetlý, siena pálená, parížska modrá či ultramarín. Ach, už len tie názvy vo mne evokujú toľko prekrásnych spomienok! Kdeže sú moje kriedové a voskové pastelky, akvarelky, krikľavé anilínky, temperky a olejové farby, verní druhovia môjho detstva, keď som chcel byť výtvarníkom? No a rumelka, kráľovská farba maliarov, patrila medzi najkrajšie.
Žukovove porážky a víťazstvá
Sovietsky maršal Žukov bol síce veľký vojvodca, ale aj on bol poznačený neľudským sovietskym režimom, ktorý zlikvidoval viac vlastných ľudí než nepriateľov vo vojne. Žukov slúžil do posledného dychu – tisícok svojich obetovaných vojakov. A nedarilo sa mu vždy len víťaziť. O jeho porážkach sa toho toľko nevedelo, takže známy autor protisovietskej literatúry, známejší pod pseudonymom Viktor Suvorov musel preto predefinovať svoj postoj k slávnemu maršalovi, ktorého vo svojich prvých knihách len chválil.
Carl von Linné dal prírode systém
Niežeby sa príroda bez neho nezaobišla, aj ľudstvo bez neho vcelku úspešne fungovalo pár tisíc rokov, ale pre racionálnu, systematickú a katalogizujúcu povahu moderného Európana bol prehľadný systém veľmi potrebný a názvoslovie tiež. Zatriediť čokoľvek do systému, to je pre naše uvažovanie typické. Možno aj preto to naša civilizácia dotiahla relatívne tak ďaleko – na rozdiel od iných kultúr. Carl von Linné stál na začiatku systematizácie prírodovedy.
Slovenská politika ako masturbácia
Vždy som bol presvedčený, že stať sa politikom vyžaduje samo osebe určité špeciálne danosti, či skôr deficity, ktorými sa dotyčný adept musí vyznačovať. Chápem, že v politike človek príde k najväčším peniazom, a tak nie je nikdy núdza o tých, čo sa do nej tlačia dverami a oknami. Do komunálnej, aj do parlamentnej. Zabúdame však ešte na jeden podstatný faktor, ktorý je pre každého politika dôležitý, a to je takpovediac sexuálny aspekt toho celého. Prečítajte si o sexuálnych paradoxoch v politike.
Plachetnicu Cutty Sark zničil požiar
Ak sa niekto zaujímate o more, lode a dejiny námornej plavby, iste budete vedieť, čo to bolo za pojem: čajový clipper. Boli to najrýchlejšie plachetnice v dejinách – a asi aj najkrajšie. Rýchle museli byť, pretože vozili z Ázie do Európy čaj (a korenie), ktorému vlhký morský vzduch nerobil dobre. Preto bolo treba plavbu maximálne skrátiť a na to sa vymysleli rýchle clippery. Boli to svojím spôsobom plávajúce katedrály, rovnako sošné, tvarovo i funkčne dokonalé a vyrážajúce dych svojou monumentálnou krásou. Obyčajne boli trojsťažňové, ale niektoré mali aj päť sťažňov. Nečudo, že keď sa do ich plachiet oprel vietor, trhali rýchlostné rekordy. Doba clipperov sa skončila s príchodom zaoceánskych parníkov. Viaceré z tých bielych lodí sa zachovali do dnešných čias (slúžia ako plávajúce múzeá zašlej koloniálnej slávy alebo ako školské lode). Pamätníci ako ja sa iste budú pamätať na nemecký dokumentárny film z roku 1962 Lietajúci Clipper, v ktorom jedna taká loď hrala hlavnú úlohu. Mimochodom, bol to môj prvý film v živote, na ktorom som bol v kine. S otcom. Ako trojročný. Nikdy na to nezabudnem.
Jedným z najkrajších a najrýchlejších clipperov na svete bola loď menom Cutty Sark. Nielenže je zvečnená na každej etikete známej škótskej whisky rovnakého mena, ale ju ročne v jej prístavisku navštívilo množstvo turistov. Teraz som sa dozvedel, že túto loď – plávajúce múzeum – zničil oheň.
Návrat poriadku... alebo sadizmu?
Nikdy nezabudnem na nášho sadistického učiteľa prvého cyklu (1. až 5. trieda) K., ktorému nestačilo dať žiakom (i žiačkam!) zopár zaúch alebo trstenicou po prstoch, ale vymýšľal si iné, veľmi dômyselné tresty. Napríklad si žiak musel kľaknúť, predpažiť ruky dlaňami dolu a na chrbát rúk mu učiteľ K. naložil niekoľko učebníc a navrch pohár vody. A takto ho nechal trpieť niekoľko desiatok minút. Dokonca aj žiačky (Žofka H. by o tom vedela hovoriť!). Bol som dobrý a svedomitý žiak, takže som tento trest nikdy nemusel absolvovať, ale ak mal učiteľ K. obzvlášť zlú náladu a poslal naraz kľačať viac delikventov (zabudnuté zošity, nenapísaná úloha, vyrušovanie, smiech počas vyučovania, neskorý návrat z prestávky), učili sme sa vo veľmi zvláštnej atmosfére. Naša trieda tak trochu pripomínala Viu Appiu po porážke Spartakovho povstania, vyzdobenú po celej dĺžke umierajúcimi ukrižovanými gladiátormi. A teraz sa množia hlasy, že do školy sa musia vrátiť tresty! Na jednej strane chápem, že učitelia nemajú v rukách žiadnu inú možnosť, ako si zabezpečiť autoritu, len strachom a bolesťou. Na druhej strane sa však obávam návratu úchylných sadistov typu učiteľa K. (mimochodom, bol to starý mládenec a namiesto frajerky mal kamaráta, učiteľa J., ktorý bol podobný exot). Veľmi si vážim českého psychiatra a psychoterapeuta Höschla, ale obávam sa, že jeho volanie po návratoch trestov do škôl vychádza z absencie podobných zážitkov, aké sme zažili my v rukách úchylného učiteľa K.
Jedálny lístok ako história
Kedysi dávno, aby si ma uctili ako verného štamgasta, venovalo mi osadenstvo pražskej reštaurácie Domažlická jizba jedálny lístok a všetci sa mi doň podpísali, čašníci, kuchári, aj ma
Peter Pišťanek viac od autora »
Vaše reakcie [26]
Aj Hitler mal predsa rád zvieratá
Už aj my máme „svojho“ teroristu
Keď mnohoženstvo, tak pre všetkých!
Za tie peniaze by ste sa váľali aj vy, to mi môžete veriť
Psychoterapia nie je liekom na všetko