Brány transcendentna

Južná Morava je krásna krajina. Kopčeky ju ozvláštňujú, ale nie sú ani také strmé, ani také vysoké, aby sťažovali život. Oddávna lákala ľudí k zakladaniu sídiel. A vo vrcholnom stredoveku, v čase, kedy aj Mariánsky kult zažíval rozkvet, poskytovala priestor pre vznik pozoruhodných sakrálnych stavieb. A tak tu vznikli dva gotické chrámy, ku ktorým patrili dva ženské kláštory. Oba boli zasvätené Panne Márii. A oba boli postavené, aby odčinili hriechy vtedajších mocných mužov.

Nebeská ruža
Prvý z nich, Rosa coeli, teda Nebeská ruža, je v obci Dolní Kounice. Postavil ho v druhej polovici XII. storočia Viliam z Pulína na príkaz pápeža, ako prejav pokánia za pálenie kostolov počas vojenských výprav. Súčasťou kostola bol kláštor premonštrátok. Založený v roku 1183 je najstarším ženským kláštorom na Morave. Stavba patrí k najvýznamnejším stredoeurópskym ukážkam vrcholnej gotiky. Prežila búrlivé dejiny. V roku 1423 kláštor vypálili husitské vojská. Chrám vtedy prišiel o gotickú klenbu, ktorú už nikdy nikto neobnovil. Najprv ho zakryli trámovým stropom. Chrám opäť spustošili v roku 1526. V roku 1698 ho získali premonštráti z pražského Strahovského kláštora a sčasti ho obnovili, sčasti pristavili. Sotva ho znovu vysvätili, v roku 1703 vyhorel počas veľkého požiaru celej obce. Odvtedy už rôzni majitelia opravovali iba kláštorné budovy, krížovú chodbu a kapitulnú sieň. Chrámová loď zostáva bez strechy. Dlažbu už dávno tvorí zelený trávnik sem-tam spestrený skromnými lúčnymi kvetmi. Nad hlavou návštevníka je namiesto gotickej klenby modrá či sivá obloha. Rajský dvor krížovej chodby je zarastený papradím a brečtanom. Atmosféru chrámu to posilňuje. Chvíľu ticha v ňom zažijete, chvíľu ticha a samoty ťažšie. Chrám už objavili turisti. Ale ešte ich nie je veľa. Objavili ho aj tvorcovia reklamných klipov. Ale ani tí nezanechali po sebe stopy a atmosféru miesta nenarušili.

Brána nebeská
Druhým chrámom je Porta coeli, Brána nebeská. Nájdeme ho v Předklášteří u Tišnova. Postavila ho v rokoch 1233–1239 kráľovná Konstancia, manželka kráľa Přemysla Otakara I., aby odčinila jeho hriešny život a zabezpečila mu posmrtné prijatie do neba. Kostol patrí ku kláštoru cisterciánok. Cisterciáni bolo poľnohospodári a svojimi stavbami nechceli zaberať úrodnú pôdu, takže celý areál postavili na vysušenom močiari. Celý areál je zachovaný a opravený a od roku 1990 v ňom bol obnovený i ženský rád cisterciánok. Keď sa blížite k vchodu do areálu, vidíte iba jednoduchú bielu stenu románsko-gotického kostola s ružicovým oknom. Keď však vojdete, ohúri vás pohľad na ranogotický portál – Bránu nebies. I keď je iba sčasti pôvodný a niektoré prvky, napríklad sochy apoštolov, pochádzajú z obdobia renesancie, je stredoeurópskym unikátom. Krížová chodba má množstvo gotických ozdôb. Kostol, krížová chodba a pulpit sú prístupné iba so sprievodcom a nesmú sa fotografovať.

Rosa i Porta Coeli sú krásne nielen tým, ako sú postavené, ale aj tým, ako koexistujú v krajine, v ktorej stoja. To sa darí máloktorým našim súčasným stavbám.

Rosa coeli - Nebeská ruža

Porta coeli - Brána nebeská