Film snov

Snívam v noci a snívam cez deň. V noci najradšej o lietaní. Skočím zo strechy, mávam rukami a lietam nad mestom. Niekedy nad svojím rodným, niekedy nad Bratislavou. Je to taký intenzívny pocit, že si v spánku dokážem uvedomiť absurdnosť svojho sna a predsa sa neprebudiť. Ako to, že v ňom vidím detaily striech domov, ktoré som v skutočnosti nikdy nevidel? Cez deň niekedy snívam s otvorenými očami, mám pri tom neurčitý nezaostrený pohľad, priateľka si myslí, že premýšľam, ale nie je to tak. Snívam a niekedy neviem, či sa niečo naozaj stalo, alebo sa mi to len snívalo. Sny a realita sa mi miešajú, poznám ten pocit. Je príjemný, pretože ma sny dokážu načas dostať odniekiaľ, kde sa práve fyzicky nachádzam a je nepríjemný, keď sa v tom začínam strácať. Poznám ho dokonale, zažívam ho skoro každý deň, ale v živote by som o ňom nedokázal nakrútiť film. A ak aj hej, rozhodne nie taký dobrý, ako nakrútil Michel Gondry. Takže sa pokúsim akurát o túto recenziu, hádam sa mi podarí presvedčiť pár ľudí, aby sa vybrali do kina na Náuku o snoch.

Stephane, hlavný hrdina, nám na začiatku vysvetlí, ako sa pripravujú sny. Urobí to v rámci vlastného sna, v kartónovom svete televízneho štúdia svojej hlavy, v ktorej sa mieša dej celého filmu. Zvláštne, v zmysle úchvatné, je na ňom skoro všetko, ale najzvláštnejšie, keď si po skončení uvedomíte, že ste vlastne sledovali absolútne banálny príbeh. Chalan príde do cudzieho mesta. Práca ho nebaví, zoznámi sa so susedkou, zamiluje sa do nej, potom sa troška hľadajú a nakoniec sa nájdu. Nevystačí to ani jeden diel telenovely a Gondry z toho urobil úchvatných 90 minút filmu, čo záber, to nápad. Náuka o snoch nie je len o trení medzi snami a realitou, je oslavou ľudskej kreativity a presne tak je celý film nakrútený. Aspoň desaťkrát som si v kine povedal, že toto a tamto bol vynikajúci nápad, presne trikrát mi napadlo „Ježišmária, takéto keby som ja niekedy vymyslel!“ a nakoniec, keď do seba bez veľkého hluku zapadli najmenšie detaily a keď bolo jasné, že ani jediný záber v tom filme nebol zbytočný, už som sa len začal tešiť, ako si ho zoženiem na DVD.

Gondry predtým nakrútil Večný svit nepoškvrnenej mysle, kde mu scenár robil Charlie Kaufman. Ten robil scenár k filmom Adaptácia a V koži Johna Malkovicha. Tie síce režíroval Spike Jonze a Gondry s nimi nič nemal, ale Náuka o snoch má s nimi mnoho spoločného. Okrem toho, že dokopy má táto úžasná Kaufmanovsko-Gondryovská štvorka pevné štyri miesta v mojom osobnom filmovom TOP 10, spája ich úžasný humor a pocit, že títo ľudia sú príliš šikovní na to, aby odolali nutkaniu neustále robiť niečo inak a lepšie, ako to robia ostatní, aj dobrí režiséri a scenáristi. Presne ako všetky tri filmy predtým, Náuka o snoch je preplnená nápadmi. Od základnej zápletky cez dialógy až po kameru je všetko svieže a zároveň to celé stále ostáva filmom pre normálneho diváka. Žiadne škandinávske experimenty ničiace nešťastníkov s lístkami, naopak, Náuka o snoch je veľmi ľahký film, je to filmový ekvivalent hudobného alternatívneho popu. Vlastne príjemná komédia, veľmi vtipná a inteligentná, komu sa nechce, nemusí si všimnúť nič iné a bude spokojný. Komu sa chce veľmi, vystačil by si s tým filmom na dizertačnú prácu plnú cudzích slov.

Tak ako veľmi rád požičiavam ľuďom cédečká Belle and Sebastian, lebo som presvedčený, že sa im to bude páčiť a zatiaľ ma nikto nepresvedčil o opaku, tak vás teraz posielam na Náuku o snoch.

Náuka o snoch, La Science des r?ves. Francúzsko / Taliansko 2006, kino, 105 min.

Réžia: Michel Gondry
Scenár: Michel Gondry
Kamera: Jean-Louis Bompoint
Hudba: Jean-Michel Barnard
Hrajú: Gael García Bernal – Stéphanie Miroux, Charlotte Gainsbourgová – Stéphanie, Alain Chabat – Guy, Miou-Miou – Christine Mirouxová, Pierre Vaneck – Mr. Pouchet, Emma de Caunesová – Zoé, Aurélia Petitová – Martine, Sacha Bourdo – Serge
Oficiálna stránka filmu: http://www.lasciencedesreves-lefilm.com/accueil.htm