Skautíci a potkaníci

Skočíte do jazierka z 20 metrov vysokej skaly? Dokážete založiť oheň? Viete sa orientovať podľa mapy? Ako dlho vám bude trvať vybehnúť pospiatky na kopec a zlanovať jeho kolmú stranu? Ste sólisti, alebo dokážete spolupracovať? Všetky otázky majú jedno spoločné: správnu odpoveď najspoľahlivejšie zistíte pokusom.

Pri pohári vína sa dobre teoretizuje, ale je množstvo situácií, ktoré si musíme vyskúšať, aby sme vedeli, ako sa v nich zachováme. V bežnom živote sa môžeme stretnúť s potrebou nájsť cestu podľa mapy. Dokonca aj v časoch GPSiek. Alebo sa vám ešte nikdy nestalo, že kdesi, široko-ďaleko nič, iba cesta a krajina, váš navigátor lakonicky ohlásil „vitajte v cieli“? Ďalšie situácie treba vyhľadať, navodiť, pohrať sa s nimi. V dospelom veku nám to môže pripadať hlúpe. V mladosti sčasti dobrodružné a sčasti romantické. A tak sme chodili do skautských táborov, potom do táborov Stromu života a teraz zase dávajú šancu skauti. Medzitým ešte Lipnická prázdninová škola a dnes Outward bound.
Prídeme, dobrovoľne sa podrobíme a necháme sa vrhať do situácií, do ktorých by sme sa spontánne tak ľahko nedostali. Skúšame, čo to s nami urobí. Sme vytrhnutí z každodennej rutiny, nemáme žiadne povinnosti, možno si to tak neberieme, ale i naše práva sú obmedzené, prežívame neprirodzené situácie a vnímame ich naplno, pretože nič iné nás práve neprenasleduje a nič iné našu pozornosť neodpútava. Ostatní okolo nás sú na tom rovnako. Aj oni prežívajú ako naozaj umelé modelové situácie, ktoré im pripravuje tím vedúcich. A pretože ste všetci na jednej lodi, vznikajú medzi vami vzťahy. Dosť intenzívne, pretože všetku vašu energiu, všetky vaše city môžete venovať iba spoločnému riešeniu úloh a vytváraniu vzťahov. A možno si ani neuvedomíte, ako to všetko organizátori jemne posúvajú tam, kam chcú. Majú skúsenosti a vedia, ako väčšina ľudí v istej situácii zareaguje. Ak zareagujete inak, pridáte nový poznatok k pokladnici skúseností. Treba ich veľa. Lebo my ľudia sme všetci na jedno brdo, hoci každý je unikátny.

Ak si chceme situáciu zjednodušiť, vezmeme si laboratórne zvieratá. Na niečo myši, na niečo primáty. Alebo niečo medzi tým. Laboratórne zvieratá pochádzajú z presne definovaného chovu. Geneticky sú veľmi podobné, ale aj tak je každé jedinečnou osobnosťou. Pre ne chystáme situácie oveľa presnejšie definované. A každé z nich necháme prejsť situáciou pripravenou podľa toho istého presného predpisu. Pozorujeme, ako sa správajú, meriame impulzy, ktoré pri tom prebiehajú v ich mozgoch, sledujeme činnosť ich sŕdc. To, čo sa dozvieme, je oveľa presnejšie definované ako to, čo zistíme o správaní skupiny ľudí vystavených experimentálnym podmienkam. Ale to, čo sa dozvieme o ľuďoch, je oveľa zaujímavejšie. A ak sa sami experimentu podrobíme, dozvieme sa čosi o sebe navzájom. Síce sa to tiež nedá mechanicky preniesť do komplikovaného banálneho každodenného života, ale aj tak je to užitočné, zaujímavé a ešte aj zábavné.

PS: Skautíci a potkaníci majú spoločné ešte niečo: včera bol Medzinárodný deň skautov a skautiek a zároveň Svetový deň laboratórnych zvierat – deň boja proti vivisekcii.