Opäť je to tu. Po dnešnom špenáte a zajtrajšom pôste nastanú tri dni obžerstva. Tri dni pretekov o najtučnejšie jedlo. Ak sa náhodou pokúšame vyhnúť barbarským zvykom sprevádzajúcim slovenskú Veľkú noc, možno sa nám podarí utiecť na druhý koniec sveta, ale ak sa tam nájde jeden Slovák, pripraví nám také peklo, za aké sa nemusia hanbiť ani spolužiaci zo siedmej cé základnej školy, ani folklórne súbory v správach tévéjoj. Ak sa nám utiecť nepodarí, do jedla investujeme toľko peňazí, koľko by stačilo na exotickú dovolenku, príprave toho jedla venujeme posledné zvyšky mladosti, aby sme v pondelok večer na smrť unavení skonštatovali, že tento rok bude už dvadsiaty piaty, keď sa nám opäť nepodarí schudnúť do plaviek.
Kašľať na to, aspoň sa poriadne najedzme. Samozrejme, prioritou ostáva pozeranie rozprávok celé dopoludnie a oslavné ódy stravníkov celé odpoludnie.
Na obžerský hrebienok potrebujeme:
kus bravčovej krkovičky bez kosti
olej, horčicu, korenie, soľ
údené mäso
dobrý syr
šampiňóny
veľa alobalu
Krkovička je ideálna na pečenie, lebo má ideálny pomer chudého mäsa k tuku, ktorý ho robí krehkým. Pri nákupe rátame so 150 – 200 gramami na osobu, pol kila navyše len oceníme pri večeri. Kus krkovice takmer nakrájame na plátky. Takmer znamená nakrojiť, ale nedokrojiť posledný centimeter, čím vytvoríme obrí hrebeň. Hrebeň naložíme aspoň pár hodín vopred do marinády z oleja, korenín, horčice, medu, bylín a ešte hocičoho iného, čo máme radi.
Rúru vyhrejeme na 200 stupňov. Do hrebeňa namiesto vlasov nastrkáme zvyšné dobroty (okrem alobalu) – údené mäso, syr a šampiňóny nakrájame na plátky. Namarinovaný kus mäsa položíme na kus alobalu a každý zub hrebeňa naplníme plátkami údeného syra a hríbov. Posypeme čerstvými bylinami, ak máme dajaké poruke, a dôkladne zabalíme do alobalu. Aspoň tri vrstvy obyčajného alobalu a „poránne napevno“, aby nám hrebeň držal pokope.
Alobalový balík položíme na pekáč a strčíme do vyhriatej rúry. Pečieme dve hodiny. Ak máme priveľa jedákov a kus mäsa väčší než dve kilá, necháme balík v rúre aj dve a pol hodiny. Po dvoch hodinách vyberieme balík, alobal navrchu opatrne roztrháme a bodneme tam, kde tušíme mäso, či je dosť mäkké. Pečieme ďalej odokryté polhodinu, aby sa vrch pripiekol, alebo až hodinu, ak mäso potrebuje aj domäknúť.
Opatrné zaobchádzanie s alobalom nám pomohlo zachytiť šťavu. Ak zvolíme vhodný syr (napríklad tavený plátkový), vytvorí sa nám skvelá omáčka.
Na stôl prinesieme celý hrebeň, aby mohol byť dôkladne poobdivovaný. Porcie rozdeľujeme dokrojením jednotlivých plátkov. Podávame s niečím, k čomu sa hodí vypečená omáčka, alebo len so šalátom.
To najlepšie príde, ak sa nám kus hrebeňa podarí schovať, kým všetky návštevy odídu. Za studena sa hrebeň krája šikmo ako metrový koláč a ukazuje efektnú mozaiku.
A teraz ma ospravedlňte, chcem stihnúť tú najromantickejšiu scénu z Posledného mohykána – ako chlapci bežia hore kopcom, vlasy im vejú ako v rockovom klipe a do kroku im hrá hudba z reklamy na alianc.
Ester Ralbovská viac od autora »
Vaše reakcie [5]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|