Z výšky vyzerá Krakov ako posiaty zelenými plochami. Strácajú sa v nich celé mestské bloky. Pohľad zo zeme dá za pravdu tomu z výšky. Stromy, kríky, trávniky, ich množstvo je asi to prvé, čo pozorného návštevníka mesta prekvapí. Zeleň v meste neustúpila šialenej výstavbe investorských skupín a stále ostáva súčasťou mesta. Potom už padnú do oka pamiatky. Nielen historické centrum, ktoré je zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale aj architektúra konca devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia. A nakoniec sú to samotní Krakovčania. Ľudia vo veľkomestách, a Krakov veľkomestom určite je, sú obyčajne rýchli, metropolitní, ostrovy sami pre seba. Tu vládne atmosféra malého mesta na okraji provincie. Samozrejme, to neplatí pre hlavné dopravné tepny. Tie zobudia každého návštevníka z predstavy, že Krakov je provinčné mesto.
Krakowska Rzeczpospolita – Krakovská republika
Možno by bolo zaujímavé Krakov predstaviť ako nezávislú a neutrálnu Krakovskú republiku, Krakowska Rzeczpospolita, Wolne Miasto Kraków. V 19. storočí sa tento štátny útvar skutočne objavil na mape Európy. Na základe viedenského kongresu konaného v rokoch 1814 – 1815 bol vytvorený nový štátny útvar pod patronátom Rakúska, Pruska a Ruska. O niekoľko rokov neskôr získal aj vlastnú ústavu. Po piatich rokoch okupácie bol v roku 1841 po porážke krakovského povstania pripojený k rakúskej monarchii so štatútom veľkokniežactva.
Príbeh o maškrtnom drakovi
História mesta je však oveľa dlhšia. Prvé stopy ľudských obydlí sú známe zo staršej doby kamennej. Trvalé osídlenie sa začalo asi pred 6 tisíc rokmi. V ôsmom storočí kmeň Vislanov vybudoval na križovatke obchodných ciest osadu, ktorá dlhodobo profitovala zo svojej polohy. Už o dvesto rokov neskôr sa nad riekou Vislou na kopčeku Wawel objavil hrad rovnakého mena. Neviem, ako podrobne poznajú obyvatelia mesta jeho dejiny, ale každý vám určite rád porozpráva príbeh o drakovi, ktorý sa udomácnil za jeho hradbami. Pravdepodobne by doviedol obyvateľov mesta úplne na mizinu, keby sa neobjavil mladý prefíkaný muž. Ten maškrtnému drakovi podhodil ovčiu kožu napchatú sírou. Keď sa v drakovom žalúdku rozhorel oheň trávenia silnejšie, ako bol zvyknutý, chcel ho uhasiť vodou z Visly. Ako sa jej napil, zreagovala síra s vodou a drak jednoducho vybuchol. Plyšových zelených drakov a dráčikov tu predávajú na každom kroku.
Od roku 1320 na tomto mieste začali korunovať poľských kráľov. Hradobný komplex spolu s katedrálou je dielom medzinárodného tímu staviteľov. Okrem Poliakov pri jeho výstavbe pomáhali Česi, Taliani a Nemci. Napriek tomu, že na konci 16. storočia bolo hlavné mesto Poľského štátu prenesené do Varšavy, hrad ani katedrála nestratili nič zo svojej dôležitosti a krásy. Katedrála ostala naďalej miestom, kde pochovávali poľských kráľov a významné osobnosti.
Srdce mesta tepe inde
Rynek Głowny. Tam treba hľadať srdce mesta. Jedno z najkrajších stredovekých európskych námestí. Veľkorysé v rozlohe, nádherné vo svojej architektúre. Boleslav Chrabrý dal v polovici 13. storočia na brehu rieky Visly postaviť rozľahlé námestie. Na jeho mieste stála pôvodne osada. Tú zničil tatársky vpád. Mestský život mal získať novú podobu. Štvorcové námestie s veľkosťou 200 krát 200 metrov je centrom, do ktorého sa zbiehajú priestranné ulice. Tie už v stredoveku mesto delili do viacerých kvadrantov, ktoré obkolesovali hradby. Dnes sú zachované vo viacerých fragmentoch. Ich polohu je možné ľahko identifikovať podľa zeleného parkového okruhu, ktorý delí staré a nové mesto. Na námestí trochu osamelo stojaca veža je pamiatkou na stredovekú radnicu. V jej tesnom susedstve ostala zachovaná a plne funkčná Sukiennice. Súkennícka hala, tržnica, ktorá pôvodne slúžila na predaj textilu, látok, je dnes plná len stánkov so suvenírmi.
Skutočnou dominantou je Mariánsky kostol – dvojvežový gotický šperk z roku 1223. Červenkastou tehlovou fasádou pripomína skôr svojich príbuzných zo Škandinávie ako stredoeurópske kostoly. Interiér nenechá na pochybách žiadneho znalca gotiky z nášho blízkeho okolia. Myslím najmä na Spiš. Neskorogotický hlavný oltár, ktorý vytvoril Veit Stoss v rokoch 1477 až 1489, pripomína vrcholné práce z dielne Majstra Pavla z Levoče. Rovnako dispozícia kostola s umiestnením centrálneho kríža je veľmi podobná maličkému kostolu Ducha svätého v Žehre. Tu sa však končí všetka podobnosť. Vnútorná výzdoba, bohatosť farieb a tvarov, to je jedinečné divadlo remeselnej zručnosti.
Stredoveký Maly Rynek a židovská štvrť Kazimierz
Milovníci stredovekej architektúry by nemali obísť ani Maly Rynek, malé námestie za chrbtom Mariánskeho kostola. Pýši sa terasovitými výstupkami pred domami, tzv. priedomami. Podobné nájdete už len v Gdaňsku. Toho stredovekého je v centre Krakova naozaj dosť. Preto sa na osvieženie oplatí zájsť k divadlu Juliusza Slowackiego. Secesná stavba je kópiu legendárnej parížskej Opery.
Napriek tomu, že celý Krakov je jedným fascinujúcim celkom, úplne osobitú atmosféru má Kazimierz. Židovská štvrť, v podstate mesto v meste. Musím sa priznať, že ani pred cestou do Poľska a ani po návrate z neho som nehľadal informácie o tejto časti Krakova. Uchvátilo ma jeho čaro. Atmosféra krátkych ulíc s nevysokými domami, medzi ktorými akoby stále vládol začiatok 20. storočia. Pravda je, samozrejme, iná. Nemci odviezli do koncentrákov z Kazimierzu 200-tisíc židov. Vrátilo sa ich menej ako tisíc.
Podzemné katedrály vo Vieličke
Dnes sa už prakticky v širších hraniciach mesta nachádzajú soľné bane vo Vieličke. Svojho času som sa stretol s prirovnaním katedrály pod zemou. Zvyknutý na ľudské rozmery podzemných priestorov som naozaj niečo také, ako sa dá vidieť vo Vieličke, nečakal. Katedrály sú slabé prirovnanie. Vo Vieličke sa pod zemou nachádza skutočné mesto. Presne také, ako nám ho svojho času predstavili tvorcovia filmu Sexmisia. Je to niečo veľkolepé. Niečo, čoho veľkosť a kúzlo človek pochopí, až keď to uvidí na vlastné oči. S ťažbou soli sa tu začalo v 13. storočí v deviatich hlavných soľankách. Celková hĺbka bane sa končí pri kóte 315 m. Turistický okruh sa pohybuje v hĺbke od 64 do 135 m.
Miesto, o ktorom sa nehovorí: Osvienčim
Blízke okolie Krakova je bohaté na pamiatky zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na návštevu jednej z nich som nemal čas. A neviem, či by som našiel aj dosť odvahy. Osvienčim. Poliak, ktorý nám robil sprievodcu po meste, o Osvienčime povedal: To je miesto, o ktorom sa nehovorí. Navštívte ho, prežite ho a budete vedieť svoje.
Krakov som navštívil v čase, keď sa v Poľsku uvádzala premiéra filmu Andrzeja Wajdu Katyń. Neskôr som sa v jednej z recenzií dočítal,
Ľuboš Vodička viac od autora »
Vaše reakcie [5]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Stoka, šperk architektúry a ako to fotografovať
Krásne tunely pre mašinky
Zabudnuté mlyny Mlynskej doliny
Pannonhalma, k nebesiam blízko
Továreň, ktorá bola skoro hradom