Nech im odpadnú!

Jedna moja známa rada varí, má troch synov v období akútnej žravosti a manžela, ktorý, keď nevie, čo so sebou, ide otvoriť chladničku. Takže keď sa už známa vyberie na nákup, trvá jej to v supermarkete tak zo dve hodiny, kým navŕši na vozíček všetko nevyhnutné pre päť hladných krkov, aby to víťazoslávne dotlačila do pokladne a nechala tam vykrvácať kreditku. Nedávno bola v tradičnom duchu na piatkovom nákupe. Jej vozíček už vážil asi pol tony, keď sa s ním sunula k pokladni a vtedy si spomenula, že sa jej minulo oregano. Nechala teda vozíček stáť v uličke a odskočila si o pár regálov ďalej po to korenie. Potom si ešte spomenula na horčicu a práškový cukor. A ešte na fazuľu v konzerve.

Keď sa vrátila, jej vozíček tam nebol. Nebol ani vo vedľajších uličkách, nevidela ho ani u iných zákazníkov, čo by ho mohli vziať omylom a bola si stopercentne istá, že by ho spoznala, lebo bol úplne plný a na vrchu mu trónili papuče a slanina.

Našla dve predavačky, čo vykladali do police cestoviny a spýtala sa, či nevideli jej vozíček. Nevideli.

- Koľko ste ho nechali bez dozoru? – spýtala sa prvá predavačka.

- Nie viac ako sedem minút, - povedala. – Oregano, horčica a práškový cukor.

- Tak vám ho niekto jednoducho ukradol.

- Ale veď ten nákup nebol zaplatený! – povedala moja známa. – A boli tam úplne špecifické veci. Konzervy pre mačku, olomoucké syrčeky a hruškový sirup. Kto by to bral?

- Tu sa stávajú veci, že by ste neverili, - povedala druhá predavačka.

- Niekomu ste sa strafili do vkusu a bol rád, že si už nemusí vyberať, - povedala prvá a doložila zasvätene: – Urobili ste mu potravinovú stylistku.

Mám kamarátku, ktorá sa skvelo oblieka. Nie veľmi draho, nie z iných zdrojov než vo všeobecne dostupných bratislavských obchodoch, má však schopnosť vytvoriť štýl, ktorý chcú všetci napodobňovať. Nie že by jej to neliezlo na nervy, keď objaví špecifickú kombináciu modrej s hnedou a do dvoch mesiacov v nej chodia všetky jej kolegyne. Podobný osud stihol aj jej fialový šál, tenisky so zlatými šnúrkami, zamatové saká a cyklámenové svetre. Bože, chcela by som mať tvoj šatník, povie jej švagriná a obzerá kvetinovú košeľu opásanú opaskom a kamarátka už vie, čo bude nasledovať. Švagriná nepopustí, kým nenájde podobnú, najlepšie úplne rovnakú košeľu a opasok a potom to bude nosiť aj s novou ofinou a farbou na vlasoch, presne takou, akú má kamarátka.

Poznám tiež ženu, ktorá je skutočne krásna, duchaplná a naozaj skvelá, až na drobnú chybu charakteru, možno neistotu, vnútornú nerozhodnosť, ktorá spôsobuje, že chce vždy mužov, ktorí patria jej kamarátkam. Ono by to bolo celkom zábavné, keby ste nemuseli sledovať, ako so žiarivým úsmevom a výstrihom, z ktorého by porazilo aj mŕtveho, kladie ruku na stehno manžela inej kamarátky, ktorá je práve doma, lebo sa stará o choré dieťa. Potom vytiahla všetky svoje ženské zbrane na chlapíka, ktorý nesmelo rozvíjal vzťah s inou kamarátkou, tou, ktorej trvalo niekoľko rokov, kým sa po nechutnom rozvode zase rozhodla niekomu dôverovať. Nakoniec začala používať frajera ďalšej kamarátky na to, aby mu v nočných hodinách telefonovala a zdôverovala sa mu s tými najhlbšími myšlienkami, metafyzickými problémami a sexuálnymi predstavami. Vraj si nemôže pomôcť, tí muži sú jednoducho pre ňu neodolateľní. Ak si ich totiž vybrali ženy, ktorých úsudok si váži, asi na nich niečo bude. Asi tak im to vysvetľovala, keď sa to už tretíkrát prevalilo a ony si to s ňou prišli vybaviť.

Je ťažké si vybrať. Vkus, štýl a partnerské šťastie je v dnešnej dobe viac o výbere než o dostupnosti. Nemusíte ísť za svojím šťastím siedmimi horami a dolami, nemusíte pestovať pšenicu, zarábať kvások, údiť slaninu, farbiť vlnu a počítať riadky na tkáčskom stave. Treba si vybrať a za výberom si stáť. Tovarov v hypermarkete sú stovky, svetrov a kabeliek tisícky, použiteľných mužov v dosahu desiatky. Kto je schopný urobiť rozhodnutie, ten vyhráva. Ten, kto váha nad piatimi druhmi šampónu a nevie, ktorý má hodiť do vozíčka, ten, kto fakt nevie, či zelené tričko, alebo žlté a či je František lepší človek než Karol, ten má ťažký život a musí sa spoliehať na úsudok rozhodnejších.

No a tu sa tí nerozhodní delia na tých, čo si nechajú poradiť alebo sa inšpirujú, a na tých, čo jednoducho kradnú. A tým druhým, tým, čo niečo ukradnú, nech im ruky odpadnú.