Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Rasťo Salay | 16.3.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Slovenská kokakola

Blank

Cez javisko nitrianskeho Divadla Andreja Bagara nedávno prefrčalo turné slovenskej verzie jedného z najslávnejších súčasných svetových muzikálov menom Rent. Práve tu som uzrel tento kočovný a produkčne iste ambiciózny a riskantný kus. Premiéru mal 1. marca v bratislavskom Istropolise – Dome odborov.

Svetoznámy broadwayský muzikál, alebo presnejšie rocková opera pod značkou Rent je najmladším muzikálovým počinom, aký u nás momentálne beží po známych divadelných scénach (Neberte nám princeznú! má 25 rokov, Rocky Horror Show 33, Hello, Dolly! 44, Divotvorný hrniec takmer 60 rokov). Pôvodný americký Rent mal premiéru zhruba pred jedenástimi rokmi – konkrétne 29. apríla 1996 v newyorskom Nederlander Theatre a odvtedy patrí do prvej desiatky najreprízovanejších broadwayských muzikálových atrakcií. Žiaľ, premiéru mal len pár mesiacov po smrti svojho autora a skladateľa – Newyorčana Jonathana Larsona (1960 – 1996).

Larson inovatívne vychádza z Pucciniho opery La bohéme, ktorú preonačil do šatu súdobého sveta sondujúc patové problémy pestrej newyorskej „bohémy“ – jej život a živorenie. Umelecky atraktívne sa mu podarilo upozorniť na aktuálne civilizačné problémy a tým pre svoj produkt získal napríklad Pulitzerovu cenu za drámu a Cenu Tony pre najlepší muzikál. O nič menej populárny sa len prirodzene stal aj hudobný album tejto rockovej opery a zaradil sa k najpredávanejším platniam v histórii týchto žánrových foriem. Takže len prirodzene v roku 2005 vznikla aj rovnomenná filmová verzia pod taktovkou producenta a režiséra Chrisa Columbusa (1958).

Príbeh odvážne a otvorene, zároveň ako jeden z prvých muzikálov zachytáva existenčnú krízu jedinca na prelome druhého milénia v squaterskej štvrti multietnického New Yorku. Žije tu pestrá plejáda mladých existencií, predierajúca sa krivolakým životom so svojimi každodennými starosťami. Z mnohých spoznávame napríklad transvestitu Angela, speváčku Mimi Marquezovú závislú od drog a s diagnózou AIDS, vysokoškolský profesor Tom Collinsa je HIV pozitívny gay a abstinujúci narkoman Roger chce zložiť aspoň jeden dobrý song. Spoločným problémom je renta, nájom.

Larson nám odkryl kontroverznú – prípadne bolestivú, provokujúcu a existenčnú komnatu spoločnosti postavenej mimo „normálnej“ väčšiny. Odkrýva životy ľudí periférnej štvrti s názvom Alphabet City. Prostredníctvom muzikálového stvárnenia spoznávame vzťahy a charaktery komunity gayov, lesbičiek, ľudí závislých od drog a rôznych túžiacich existencií, ktorých spoločným menovateľom je nejasná budúcnosť.

Z doposiaľ naznačeného sa dá jasne vyvodiť úvodná a základná otázka slovenských tvorcov tejto rockovej opery – nebuďme naivní: ako komerčne čo najúspešnejšie našiť túto búdu na našinca? Ako zvábiť vďačného muzikálového slovenského diváčiska na náš produkt, keďže sa ho tieto témy vo väčšine len pramálo týkajú? Homosexuála videl len v televízii na nejakej demonštrácii, čo dávali v hlavných správach a podobne je to i s drogami. Žiaľ, na veľkú škodu naši slovenskí tvorcovia svoju umeleckú odpoveď na tieto otázky sformulovali evidentne amatérsky, laxne, nejasne, antiinvenčne – ušili prepadák, zbili deravú búdu.
Muzikálový divák je z väčšej miery malomeštiak, človek túžiaci sa „umelecky“ vzrušiť na gýčových taľafatkách, ktoré sú mu priam pornograficky jasné, evidentné jak šľak, ohurujúce. Hen dobro – tam zlo. Omračujúca salva jednoznačnosti.

To Rent po slovensky neponúka, no vôbec nie preto, že by bol umelecky náročný, príliš charakterovo variabilný, je len nedotiahnutý dokonca, šitý žeravou ihlou a iné veci. Ale v skratke – chýba mu zmysluplná a pozorná komerčná stratégia s umeleckým efektom a muzikálovým afektom, mysliac pri tom na domácke reálie a divácstvo. Takto to je len polotovar, čo je strašná muzikálová škoda! Divákovi nepodáva neznámu problematiku, no cudziu, vzdialene a netaktne, navyše neprehľadne. Čo je, pravdaže, problém celej plejády faktorov vplývajúcich na realizáciu tohto projektu, čo nás v javisku zaujímať pravdaže nemusí.

A tak tvorivý tím urobil – napíšem to symbolicky – slovenskú kokakolu, ktorá má s tou originálnou spoločné azda len to slovo kola. Scéna pripomína skôr jaskynný dom Freda a Wilmy Flinstovnovcov z Bedrocku alebo čo, a nie geto undergroundovej „bohémy“, živlov a existencií. Veď aj takéto periférne miesta veľkomiest majú istú (ne)krásu. Pravdaže, scéna mala ambíciu vykresliť poetiku takejto „nebezpečnej“ štvrti, napríklad grafitmi, ibaže sprejer od fachu by ich nazval bullshit a toys. Do očí udreli aj plagáty na stenách graficky spracované vo WordPade písmom Arial CE vytlačené na kancelársky papier. A pritom tak krásne sa s tým celým mohli tvorcovia vyhrať a vyblázniť, iste výtvarne zaujímavejšie.

Muzikál neprináša známe okukané tváre a opočúvané hlasy, zväčša ide o študentov JAMU v Brne, ktorým však treba priznať istú snahu a talent naplniť podstatu svojej roly a ich stvárneniu postáv nie je čo príliš vyčítať, pretože ich manipulátorom je najmä režisér. A on keď raz povie „tu bude klišé jak dvere“, tak tam to klišé jak dvere musí byť. No na môj vkus tam bolo príliš veľa afektu a zmeravených klišéovitých, otrepaných a neinvenčných fráz a póz. Čo k takýmto žánrom akiste patrí, no som presvedčený, že to ide aj rozumnejšie a tvorivejšie. Možno najviac ma pobavilo, keď napríklad jeden z účinkujúcich vo víre spevu odspieval kúsok aj do dymiaceho komína kachieľ. Práve to mi mimoriadne prekážalo, keďže takýto typ muzikálu ponúka viacej tvorivej slobody ako populárne rozprávkové sladké náprotivky.

Spievalo sa neprestajne, azda ani raz sa nerozprávalo. Tento fakt poznačil zrozumiteľnosť textu a tým i deja, pretože zanikol a stal sa málo zrozumiteľným. Divák, ktorý nevie, o čom Rent je, to asi nevie dodnes. Napríklad transvestita Angel v dedomrázovskom kabátci bol akiste pre mnohých skôr nonsens. Celá ta háklivosť témy a jej problematika, ktorá sa môže zdať kontroverzná, je však kontroverzná len stvárnením, aké sa podarilo vystružlikať tvorcom. Preklad anglických textov bol priam kazajkovitý. Často bolo možné začuť chyby začínajúcich poetov: gramatický rým, častá inverzia, alogickosť, pátos a podobne. Miestami to pripomínalo básnickú tvorbu stredoškolského časopisu. Navyše preklad v slovenčine vyznieva celkovo čudne, neprirodzene.

Tento ambiciózny projekt si predplatil práva na štyridsať repríz a len ma prekvapí, ak dokúpi ďalšie v nezmenenej podobe. Pretože radšej, ako by som mal vypiť túto slovenskú kokakolu mľandravej chuti, zjem strašne sladký koláč ? la Divotvorný hrniec.

V3 Agency. Jonathan Larson: Rent
Réžia: Patrik Lančarič
Preklad a dramaturgia: Milan Ješko
Scéna a kostýmy: Ellen Cairns
Hudba: Mikael Langs
Choreografia: Silvia Beláková
Hrajú: Dušan Vitázek, Michaela Horká, Vladimír Volečko, Milan Ješko, Ján Slezák, Petr Brychta, Soňa Jányová, Linda Konrádová a iní.
Premiéra: 1. 3. 2007, Istropolis Bratislava



Rasťo Salay  viac od autora »
Vaše reakcie [4]