Lacný hrniec s divotvorným obsahom

Hviezdny čarodejník muzikálového remesla, mág scénického pátosu, známy kvetnatý rétor Jozef Bednárik alias Béďo (1947) – predtým, ako sa vraj odoberie venovať jeseni života a veku dôchodcu – sa naposledy rozlúčil s domovinou nitrianskeho divadla veľkou americkou muzikálovou rozprávkou, Divotvorným hrncom. Východiskom je slávny, sedemstodvadsaťpäťkrát reprízovaný broadwayský muzikál Finian’s Rainbow z roku 1947. Z americkej emigrácie navrátivší sa Voskovec s Werichom ho uviedli v európskej premiére a vlastnej úprave o rok neskôr. Mnohí ho tiež poznajú predovšetkým vďaka kinematografickej podobe z roku 1968 prekladanej rovnako pod názvom Divotvorný hrniec v réžii Francisa Forda Coppolu. Mimochodom, práve tu si naposledy zakrepčila a s muzikálom sa rozlúčila ikona mužského muzikálového tanca – vtedy 69-ročný Fred Astaire.

Nitriansky socialisticky členitý masív z bieleho kameňa, pôsobivá divadelná svätyňa nitrianskeho kraja, predstavila v poradí už piate dielo všade chceného muzikálového majstra Bednárika. Kto má rád preexponované klišé, meravú šablónu muzikálových postupov, všakovaké žonglovanie s gýčovou pompou a ľúbivý príbeh s motívmi bez bremena použitia mysle, kto disponuje naivitou malomeštiaka, ten sa isto na Divotvornom hrnci zabaví. Dnes nežiadaný intelektuál, predmet výsmechov tvorcov zo všetkých strán, mrzuto zapadá do kresla a cíti sa ako exot. Bol som smutný a cítil som sa sám. Túžba po kvalitnej paráde muzikálovej maniery ostala udusená. Všeobecným hendikepom tohto produktu je absencia zmysluplnej a atraktívnej inovácie muzikálového relaxu a až priveľmi zbytočné servírovanie myšlienkového posolstva úplne nenáročnému a pasívnemu divákovi.

Príbeh nitrianskeho Divotvorného hrnca je, pravdaže, jednoduchý a tvorivo prispôsobený nášmu životnému priestoru, rezonujú v ňom etnické turbulencie dneška. Dej je situovaný na úrodný Dúhový ostrov, na babylon mnohých rás a menšín šťastne pestujúcich melóny, až kým... S nádejou sem prichádza skrachovaný slovenský podnikateľ Mgr. Ján Finta s dcérou, aby zo sprenevereného kúzelného hrnca plného zlata vypestoval bohatú zlatú úrodu. Ibaže! O zlato majú záujem viacerí! Napríklad xenofóbna Billboarda Randallová.

Pokus o pretras dnešných tém stretáme nielen pri usádzaní do hľadiska, ale v pretransformovanej podobe je i leitmotívom príbehu, sálou znie nesúrodý mix spravodajských správ za posledné obdobie. Počujeme pomaly zľudovené slová Jána Slotu, opäť sa nám pripomína kauza známej Hedvigy a rôzne iné, akosi kontroverzné aktuality. I týmto chce pravdepodobne divadlo debatovať a prispievať k všeobecnej tolerancii a zmieru v širších masách, len škoda, že takým síce evidentným a jasným, ale hlavne nudným „širšomasovým“ lapidárnym spôsobom. To je kameň úrazu a výhra v jednom, žiaľ, zabezpečujúca tradične zväčša bohatú návštevnosť týchto teatrálnych foriem. Predsa len, absencia umeleckého kompromisu je akútna prevažne vo všetkých scénických rovinách: keď niektorí herci sú jednoducho stratení a nesúzvuční, keď scéna je drvivo prebujnená umelými plodmi a rastlinami, keď piesne málo vravia a hopsajúcich tanečníkov ide od afektu rozdrapiť. Ostrovčeky celkom sviežich výnimiek slúžili len pre nadýchnutie unaveného premúdreného mňa – plavca touto „divotvorbou“. Z niekoľkých predovšetkým viacúčelové, celkom vtipné duo postáv stvárnené Milanom Ondríkom a Martinom Nahálkom. A pred tým celým azda každého milo osloví čarodivný „brunovský“  plagát k predstaveniu.

Päťdesiatdeväťročný muzikál päťdesiatdeväťročného režiséra je vraj posledným v tomto meste a klebety vravia, že jeho tvorivá púť putuje do Divadla Broadway v Prahe, kde sa chystá inscenovať milovanú a krásnu Angeliku.

Divotvorný hrniec
Inscenačná úprava: Jozef Bednárik a Svetozár Sprušanský
Prebásnenie textov piesní: Ján Štrasser
Dramaturgia: Svetozár Sprušanský
Hlasová príprava: Lenka Paulíková
Korepetítor: Ľubomír Dolný
Hudobné naštudovanie a dirigent: Július Selčan
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Kostýmy: Alexandra Grusková
Scéna: Vladimír Čáp
Réžia: Jozef Bednárik 

Viac o Divotvornom hrnci tu.