Víkend, ktorého sa nakoniec netreba báť

Jedna možnosť je zhŕknuť sa na nich ako supy, ako besné svine fučať, kým zavesia prvé ukážky z druhého albumu a potom už len dotknuto búchať päsťou o drevo, že debutu nesiaha ani po päty, čo po päty, ani po ten zaujímavý obal. V druhej možnosti sa rozoberajú sociálne súvislosti s pouličnými žúrmi, na ktoré kapela odkazuje názvom a mudruje, že od iných surferov na x-tej britskej gitarovej vlne alebo skôr vlnke sa kapela odlišuje jedine frontmanovou čiernou kožou. Poslednou alternatívou je nehanbiť sa. Normálne vypočuť, zistiť, ako prekvapivo neobťažujúco pôsobia a nakoniec, keď už aj nie celému svetu, aspoň sebe potichu priznať, že ono sa mi to vlastne aj páči.

Album A Weekend In The City od Bloc Party je originálny asi ako gule v zvädnutom ihličí na vianočných pohľadniciach.Paradoxne sa však môže stať, že namiesto zoznamu vašich obľúbených kapiel, ktoré by ste na ňom údajne mali počuť, a jednoducho ich nepočujete, objavíte skôr hudobné miesta, na ktoré sa práve nehrniete. Lenže hneď nato prídu také, čo vás v dobrom krátkodobo omráčia. Ak má totiž tento album v niečom význam, tak sú to práve niektoré jeho detaily. Vďaka nim dostali pomalé pesničky namiesto gýčovej ničoty príchuť melanchólie na úrovni, rýchle vedia umne balansovať na hrane medzi hravou spontánnosťou a trápnou detinskosťou. Dokonca ani tie gitary nepília uši a znejú celkom patrične. O albume sa určite bude hovoriť ako o melodickom, nevtieravom a pocitovom, ale podľa mňa má „len“ všetko na svojom mieste, vhodne usporiadané a dobre fungujúce.

Nakoniec nám tu zostala ešte úprimnosť. Tá sa mu určite pripíše tiež, minimálne vďaka textom. Spevák Kele Okereke, ktorý je kráľom už len svojím menom, spieva o výletoch v Berlíne, nedeľných opiciach, zablúdi aj do (anti)politiky, „Jú Bahn“, „bahnhof“ a „sudoku“ vyslovuje smiešne kostrbato a pri niektorých dlhších slovách zvláštne zastavuje dych. V jednej chvíli si myslíte, že hovorí o sebe, ale potom vás zneistí, lebo vzápätí všetko šikovne zahmlí. Po odfiltrovaní niektorých klišé nájdete zopár spojení, napísať ktoré musí byť predsa jasná zívačka. No a keď to skúsite, vyjde vám jasná banálna lopata, presne tak, ako sa to stáva aj v iných prípadoch. Zložitá jednoduchosť je napríklad tiež jedným z celkom silných bodov albumu. 

Keď teda Bloc Party kdesi navrhnú „Let’s drive to Brighton on a weekend“, nebude to znieť ako z cvičenia v anglickej učebnici pre stredné školy, ale tak, že by ste s nimi k moru skočili tiež. Aj keď ich novinka má od dokonalosti ďaleko, tak isto ako od fiaska, a ani zlatou strednou cestou nejde. Úprimnosťou sa v súvislosti s ním vôbec oháňať netreba; keď ho nahrávali, aj tak do nich nikto nevidel. A tak si celkom vystačí s tým, že je akurátny. 

Debutový album Silent Alarm si môžete u nás stiahnuť za 249 Sk.

Jednotlivé pesničky od Bloc Party si môžete stiahnuť za 29 Sk.