Básničky, bez ktorých sa zaobídeme

Tak nám zrušili telegramy, vraj už dávnejšie, ale ku mne sa to donieslo až teraz. No, možno, ak by som dostal telegram s tou informáciou, bol by som v obraze skôr, ale to už nezistíme. Takže znova: zrušili nám telegramy, fajn, výborne, kdesi pánubohu za chrbtom, mimo hradskej, bez signálu na lazoch sa síce bude musieť osirelá Slovač zaobísť bez aktuálnych správ od dietok, čo odišli do veľkého sveta, ale nevadí to veľmi, lebo na dobré správy sa oplatí čakať a tie zlé si ich nakoniec aj tak nájdu.

Inak boli telegramy už naozaj zbytočné, teda asi, veď mailmo je to rýchlejšie a esemeska si nás nájde kdekoľvek. Ja som naposledy poslal telegram v roku 1996 a išlo v ňom o peniaze. Vtedy som bol nasrdený, dnes som rád, aspoň budem môcť sťa vetchý kmeť svoje rozprávanie pravnúčikom o dávno mŕtvych technológiách oprieť o empirickú skúsenosť. Budem sa s ním šurbať v múzeu od vitríny k vitríne a vysvetľovať mu, že toto je videokazeta VHS, na tom sme mali filmy, toto je magnetofónová kazeta, toto magnetofónový kotúč, toto parný stroj, ale ten už bol v časoch mojej mladosti dávno za zenitom, a toto je telegraf. A keď sa spýta, načo to bolo, poviem mu, že na rýchle posielanie správ. Už teraz očakávam ďalšie otázky, napríklad, prečo telegraf skončil, a ja mu poviem, že bol síce na rýchle posielanie správ, ale ako sa doba zrýchlila a všetko s ňou, telegraf sa stal v svojej rýchlosti pomalým.

Dúfam, že telegraf sa stane vychyteným artefaktom technologických freakov, laických archeológov prežitých technológií, ktorí sa vzoprú pokroku a nedovolia telegramom umrieť. Ich motiváciou nebude pragmatické využitie prístroja, ale skúmanie a zachovanie jeho estetiky. Lebo prežité technológie sa razom stanú krásnymi. Ako parné a písacie stroje, kotúčové magnetofóny, plynové lampy a odteraz aj telegrafy. Vznikne nová sieť na amatérskej báze, undergroundová, neoficiálna, spontánna a exkluzívna. Ak niekto dostane telegram, nebude to praktická vec, ale estetická, bude to jednoducho krásne. A výnimočné, telegramy nebudú pre každého. Dosiaľ boli, a nikto ich už nevyužíval, odteraz nebudú a raz ich možno bude chcieť využiť každý, ako atrakciu, len pre ten pocit. Bude to ako previesť sa starým vláčikom. Ktosi zazvoní pri dverách a prinesie lístok s telegramom.

Bude to jednoducho super a hlavne, telegramom sa vráti dôstojnosť stratená ich hojným využívaním ako neodmysliteľnej súčasti laických a výrazne deprimujúcich svadobných rituálov. Veď počtom telegramov by sa priamo úmerne dala merať vulgárna trápnosť pseudoľudových svadobných zvykov. Už dlho som nebol na žiadnej svadbe, ale len málo z tých, ktoré som kedy navštívil, sa zaobišlo bez čítania svadobných telegramov. A na málo svadbách som sa udržal na nohách až do konca. Ak sluch kontaminovali svadobné telegramy, nedalo sa inak, len sa zliať doležata. Viete, o čom hovorím?

Družba už čo-to popil, sako má nevedno kde, kravata popustená na pol žrde, pod bielou plastikovou košeľou sa jasne rysuje sieťkované tielko. Rukávy vysúkané nad lakte, z nohavíc mu visí rozgajdaný ľavý cíp tej istej košele, v ktorej maturoval a pri troche šťastia ho v nej aj pochovajú. Za dvesto rokov z neho zostanú len kosti a tá košeľa. Ozeta Trenčín. Kalným zrakom posledného starého mládenca v rodine skenuje kultúrny dom. Ticho! zreve, pchajúc sa za mikrofón, vydesený dídžej sťahuje šabľu, ABBA stíchne. To už sa za ním pokúša docupitať stokilová družica navlieknutá v záclonových šatách, v nežných rúčkach, čo by dokázali zraziť vola, drží klobúk, hrniec, polievkovú misu, alebo inú, viac či menej vhodnú nádobu. V nej sa belejú listy telegramov, vkusová kataklizma sa neodvratne blíži, niet sa kam schovať, niet kam ujsť. Očakávajúc to najhoršie, zúfalo zavyje aj mikrofón, väzbí to a celý čas bude, menej, ale to kvílenie zostane, aby ilustrovalo veršovanky, za ktoré by sa malo stavať k múru. Družica hmká, odkašliava, chrchle a po druhom zajaknutí začína monotónnym hlasom čítať prvý telegram, sústreďuje sa len na to, aby neurobila chybu.

Ženíchovi pálenku,
neveste kvety
a obom dokopy
aspoň dve deti.
Možno aj trochu viac,
napríklad štyri,
čože sa mladucha
zrazu tak pýriš?
Veľa šťastia a lásky na spoločnej ceste životom
praje rodina Kamenická zo Stropkova

Tortúra pokračuje.

V najkrajší žitia deň mladosti rozkvetu
beriete do ruky života štafetu.
Uvite hniezdočko, pre seba, pre deti,
nech vám ho lásky lúč hlboko presvieti.
Nech vám doň šťastia dar sudba dnes položí
a nech vás ochráni od zlého syn boží.
Šťastné a veselé svadobné sviatky praje teta Terka z Hliníka nad Hronom

Pálenku už si nenalievam, pijem priamo z fľaše, dúfajúc, že upadnem do temnoty skôr, ako doznie ďalšia telegramová veršovanka, ale osud hrá naďalej svoju krutú hru a ja už tuším, že započuté verše už z hlavy nikdy nedostanem. Toľko chľastu na svete jednoducho niet.

Medové týždne sú pred vami,
to už je taká móda.
Nevyužiť ich naplno
bola by veľká škoda.
Medové týždne sú pred vami,
bude to veľká psina,
nesmiete ale zabudnúť
na to, že chcete syna!
Na stoloch voňajú
torty a koláče,
nech svokra budúca
už toľko neplače.
Nech radšej teší sa
zo svojho zaťa,
ktorý už s priateľmi
nepôjde na ťah.
Mladomanželom všetko najlepšie, veľa lásky a trpezlivosti do ďalších dní prajú
Marika s rodinou a Dunčo na pozdrav šťastne vrtí chvostom. Šajdíkove Humence.           

Stále som pri vedomí, myslím na najväčších tyranov v dejinách ľudstva a akosi im rozumiem. Ľudia nemajú žiadnu cenu, žiadnu hodnotu, autorov podobných veršovaniek by mal ukameňovať skôr, ako sa dostanú na koniec prvej strofy. Len tak, v mene múz.

Prv, ako sa ponorím do tupého alkoholového opojenia, zachytávam posledný telegram. Keby som sa už neprebral, hádam by to aj bolo lepšie.

Buďte ako kolchoz vzorní,
dobre plňte svoje normy.
Ak je ženích inteligent,
dá aj dcéru na kontingent.
Ľúbte sa naveky a budete šťastní ako dnes, to vám praje rodina Čulenová z Opoja, malý Milanko už sa teší na kamaráta.

Ach, ako dobre, že nič podobné už sa nikomu nedá poslať.