Ako sa zbaviť účelového priateľstva a prísť k syrovej roláde

Celý život sa stretávame s ľuďmi. Obklopujú nás čiperné staré matere, šibnuté učiteľky, škuľaví spolužiaci, smradľaví kolegovia, úlisní šéfovia a aspoň na záver hrobári so štipľavým humorom.

Ľudia nás obklopujú hlavne v prípade, že o to vôbec nemáme záujem. Vtedy sa na nás priam lepia. Radia sa s nami, či sú túto sezónu vhodnejšie elegantné kožené čižmičky alebo kožušinové snehule, v ktorých má aj najväčšia dáma krok ako rambo. Vyklopia nám svoj osud na počkanie a pridávajú ďalšie nezáživné historky, zamieňajúc náš mlčanlivý nezáujem za mlčanlivý obdiv, údiv či výzvu. V mojom osobnom rebríčku už deväť (slovom deväť) rokov vedie neznáma Američanka, ktorá bola schopná šesť (slovom šesť) hodín objasňovať mi teórie o okolnostiach smrti Kurta Cobaina, ktorý bol jej manžela syna koňa bratranca kmotor, takže bola v obraze ako nikto iný; vďaka nej sa mi za tých šesť hodín nepodarilo prečítať posledných päť (slovom päť) strán knihy Mečiar a mečiarizmus. Boli sme spolu uväznené v idúcom vlaku. Jej manžel utiekol do iného vagóna, mne to dobrá výchova a miestenka nedovolili. On sa jej už možno zbavil, mňa bude v snoch strašiť do najbližšej smrti.

Osobitne odstrašujúca je kategória ľudí, ktorí nevydržia sami so sebou, preto sa kamarátia, priatelia a vydávajú. V období rozsievania vlastnej múdrosti pomocou cudzích výrokov som ich oblažovala slovami Oscara Wildea "keď neznášate samotu, je zrejmé, že nudíte aj iných", ukázali sa však príliš málo urážajúce, aby som sa ich úplne zbavila. Sú všade. Je ich priveľa.

Ostávajú nám ľudia, ktorých existenciu tolerujeme, ba priam vítame. Prichádzajú s jedlom. Pripravujú nám jedlá, príliš zložité, aby sme sa s nimi unúvali sami. Napríklad jednu starú mamu som si nechala len preto, že je ochotná kvôli mne vysmážať rezne, karfioly, cukety, hocičo. Vysmážanie je tá hrôzostrašná nekonečná lepkavá činnosť spôsobujúca nehynúci bordel v celej kuchyni, ktorej výsledok zďaleka nevyváži vynaloženú námahu, nech je akokoľvek chrumkavý. Platí v prípade, že námahu mám vynakladať ja.

Týmto spôsobom sa k nám votrel kamarát, ktorého jedinou kvalifikáciou bola syrová roláda. Syrová roláda je klasika studeného pohostenia, zvyčajne ostáva v rukách obetavých matiek, ktoré sú ochotné variť syr v igelitovom vrecku, potom ho rýchlo váľať do akého-takého tvaru, ktorý sa možno bude dať zrolovať, a ak nie, variť ho znova, zúrivo váľať znova, aby vznešená spoločnosť zožrala roládu za pár minút. Kým nepríde blesk z jasného neba, zlepšovák schopnejších gazdiniek, vďaka ktorému diskvalifikujeme kamaráta a získame dokonalú syrovú roládu len pre pozvaných.

Na syrovú roládu potrebujeme:

eidam nakrájaný na plátky
syrovú nátierku podľa vlastného výberu
– alternatíva 1: niva, maslo, kyslá smotana, cesnak
– alternatíva 2: syr typu camembert, maslo, orechy, kari korenie
– alternatíva 3: tavený syr, maslo, všakovaké čerstvé byliny
plátky dusenej šunky

Vysvetlivky: Syrová roláda sa nenazýva syrovou vďaka použitému eidamu, ale vďaka syrovej náplni, stále nie som ochotná uznať členstvo eidamu v syrovej lige, tu nám môže dobre poslúžiť ako obal. Maslo odporúčam použiť aj do nátierky, v ktorej ho inak nepoužívame, stačí v malom množstve, v roláde nám pomôže k stuhnutiu v peknom tvare a jednoduchému krájaniu.

Zapneme rúru na maximum. Na plech položíme kus alobalu a potrieme ho piatimi kvapkami oleja, na alobal pokladieme plátky eidamu, aby sa pár milimetrov (2-3) prekrývali, vytvoríme pekný obdĺžnik. Ak nám ukladanie plátkov trvalo aspoň 10 minút, vypneme rúru a vložíme do nej plech so syrom a alobalom. O dve až tri minúty sa syr rozpustí a vytvorí jednoliaty pravouhlý základ rolády. Plech so syrom vyberieme, kým vychladne, pripravíme si nátierku.

Nátierku pripravíme zmiešaním jednotlivých surovín. Môžeme použiť dve nátierky, napríklad alternatíva 1 + alternatíva 3 alebo alternatíva 2 + alternatíva 3 alebo ktorákoľvek z uvedených alternatív s ktoroukoľvek z neuvedených alternatív. Ak použijeme len jednu alternatívu, môžeme ju počas prípravy rozdeliť na dve polovice a každú zafarbiť ináč – jednu na zeleno sekanými bylinkami, druhú na červeno mletou paprikou alebo na pestrofarebno nadrobno sekanými kúskami paprík všetkých farieb.

Vychladnutý plát syra pre istotu stiahneme z alobalu (alebo alobal stiahneme z neho, to je jednoduchšie) a položíme na ten istý alebo iný kus alobalu. Na plát syra tenko natrieme polovicu nátierky. Pokladieme plátky šunky rovnako precízne ako plátky syra. Šunku natrieme druhou polovicou nátierky.

Zavinieme čo najpevnejšie, ale aby sme nevytlačili von všetku náplň. Zabalíme do alobalu, utesníme okraje. Máme dlhočizný cukrík, oveľa dlhší, ako by sa mohol podariť starým klasickým naťahovacím spôsobom. Cukrík odpočíva v chladničke dve hodiny, zatiaľ sa napchávame zvyškami nátierky na chlebe.

Syrovú roládu podávame nakrájanú na plátky, na ktorých vyniknú efektné farebné náplne. Nedá sa jej prejesť ani nestratí popularitu, lebo možnosti jej naplnenia sú široké, ba trúfam si povedať aj dosiaľ neobjavené.