Nie každá krajina má šťastie ako my

Nie každá krajina má privilégium striedania štyroch ročných období. Striktne vzaté, kalendárny rok sa začína zimou. A je mladá, nemá ešte ani dva týždne. Ale my vieme svoje. V skutočnosti už skoro dva týždne máme za sebou zimný slnovrat, dni sa predlžujú, na Nový rok o slepičí krok, na Tri krále o skok dále a na Hromnice o hodinu více. Zjarieva sa. Pocitová jar príde akosi skôr než 21. marca. Slnko je ešte zubaté, ale už začína mať silu a všeličo sa spod hliny derie na svet. Človek začína byť optimistický a pri troche šťastia je mu dovolené zanedbať, že „Marec – poberaj sa, starec“. Koncom mája sa začína leto, vzduch je prehriaty, chveje sa a pri pohľade pod správnym uhlom skresľuje videné podobne ako pokrivené zrkadlá v panoptiku, a to aj bez platenia vstupného. A potom vhupneme do jesene.

Jeseň je obrazovo aj inak skvelá. Slnko svieti intenzívne, ale hreje sporo. Svieti zošikma a je plastické i cez deň. Radosť pozerať a radosť fotografovať. Zelené rastliny strácajú chlorofyl a nechávajú karotenoidy ovládnuť ich výzor. Listy sa sfarbujú do rôznych teplých odtieňov, začínajú trpieť podvýživou, schnú a opadávajú. Potešiac naše oči, zomierajú elegantne a s noblesou. Babie leto je skvelé. Vyraziť von je osviežujúce. Chytíme posledné lúče svetla, naposledy si zaktivizujeme melatonín pred zimným spánkom. A nemusíme ísť na turisticky všeobecne známe miesto. Za každým slušným humnom sa začína kúsok prírody, ktorá na jeseň pracuje v prospech romantikov a iných ohrozených druhov. Stačí ísť a pozerať.

Niekde sa šípky radostne červenajú, inde ich už opáčil mráz a sčerneli. Niekde žiari lístie rôznymi teplými farbami, inde sú stromy už odlistené a na prvý pohľad jednofarebné, na druhý pohľad hýria odtienkami studených farieb. Možno to nie je absolutely fabulous, ale je to pekné. Príjemné. Prívetivé. Rada žijem v zemepisných šírkach, v ktorých sa striedajú štyri ročné obdobia so všetkým, čo k tomu patrí. Len si to všetko nesmieme zabetónovať.