Tretia kapitola - Som tvoj rytier

Gregor kedysi zbalil Lolu na toaletný papier. Na luxusný mäkký superbiely toaletný papier v časoch, keď mala drvivá väčšina jej spoluobčanov na záchodoch v lepšom prípade sivastý papierový recyklát, v tom horšom naskladané kúsky čohosi, čo bolo treba najskôr požmoliť, aby to zmäklo a potom spočinúť v ľahkej meditácii, aby sa myseľ odosobnila od pocitu, ktorý bude na patričnom mieste nasledovať. Vtedy dávno pre ten papier vycestoval do Rakúska a doniesol jej to, po čom túžila, tak ako to raz medzi rečou spomenula „ako po jednej z drobných každodenných radostí“. Lola mala rada najvyššiu kvalitu, a preto bolo trochu nepochopiteľné, prečo si vybrala Gregora. Gregor si nepreberal, v toaletných papieroch, ani v ženách, a tak bral trochu ako životnú iróniu, že sa oženil práve s Lolou.

Gregor sa pohrabal v kufri auta a našiel medzi neporiadkom balík toaletného papiera, ktorý mu ktosi doniesol z Ameriky. Boli na ňom kvety sakury alebo niečo podobne absurdné. Nechať si nosiť toaletný papier z celého sveta bola čistá haluz, ale on túto výstrednosť s istou zvrátenou radosťou rád podstupoval. Cítil sa ako skvelý manžel, čo má všetkých v paži. A Lole sa sakury budú páčiť, bol o tom presvedčený.

Vo vchode načapal dvojicu mladých. Na okamih zadúfal, že je to jeho syn, ale nebol, na to je Elvis ešte príliš mladý a nezorientovaný. Tento mládenec bez rozpakov a celkom zorientovane vytiahol ruku z nohavíc sedemnásťročnej susedky, Gregorovi sa dokonca zazdalo, že k nemu zavanula sladkastá vôňa štiav nadržanej mládky. Prešiel okolo nich bez slova a diskrétne, ešte ani nevošiel do výťahu, už sa k sebe znovu prilepili. Nič prerušované nie je dobré, spomenul si na pravidlo z mladých čias.

V byte bolo ticho a tma. Všetci na mňa serú, pomyslel si Gregor nie bez pocitu úľavy. Kým sú jeho vlasy, ruky, ústa nasiaknuté pachom inej ženy, je lepšie nenaraziť na tú vlastnú.

Otvoril chladničku a vyhrabal z nej poslednú plechovku piva. Lola nebola nakúpiť, čo nie je dobré znamenie. Aj keď sa hnevá, jedlo pre rodinu nezanedbáva. Len ním zlostne trieska o stôl.

Otvoril plechovku a zamieril do kúpeľne. Potom sa zarazil a vrátil sa. Dvere do obývačky nebývajú zatvorené. Teraz boli. Otvoril ich v očakávaní dvoch oblizujúcich sa puberťákov.

V kresle sedelo nehybné telo. Zachrčalo.

Gregorovi vypadla plechovka piva z rúk. Siahol po vypínači a izbu zalialo svetlo.

- Tu je teda živo, - prehovoril z polospánku Gregorov otec, profesor Teodor Nebeský, a pomrvil sa v kresle. – Piatkový večer v márnici. Som si myslel, že som už umrel.

- Čo tu robíš potme? – spýtal sa užasnuto Gregor.

- Keď som prišiel, ešte bolo vidno. Vedel som ja, že zaspím a nikto sa neuráči prísť domov?

- Ty máš kľúče?

- Divím sa, že ty máš kľúče. Som tu častejšie než ty. Kde je Lola?

- Neviem.

- Rozvádzaš sa?

- Prečo?

- Cítim vo vzduchu pach rozkladu.

- To je pivo, - povedal Gregor a šiel pohľadať handru.

Keď sa vrátil, otec už nesedel v kresle. Stál nad kalužou piva a dopíjal jeho zvyšok z poslednej plechovice, ktorá zostala doma. Mal impozantnú postavu, sivú bradu a rád počul, že sa podobá na Seana Conneryho. Gregor s pobavením zvykol sledovať, ako sa jeho otec tváril, že je vetchý starec prelezený chorobami alebo muž pri sile a v najlepšom veku, podľa toho, ako sa mu to práve hodilo. Teraz mu však nekonečne liezol na nervy s tým výrazom sudcu a poslednými kvapkami jeho piva na perách. Hodil handru na parkety a nohou ju posúval po rozliatej mláke.

- K tomu sa musíš zohnúť, - poznamenal otec.

- Nemusím, - povedal Gregor.

- Zatečie to pod nábytok a zvetrané pivo smrdí hnusne, - povedal otec.

Gregor pozrel dolu. Pramienok piva smeroval pod kreslo. Čupol si k handre a posunul kreslo.

Na túto chvíľu otec čakal. Ozval sa zhora, so svätožiarou lustra nad hlavou:

- Čo vlastne sleduješ?

- Čo myslíš?

- So svojou ženou. S Lolou.

- Nič. Čo by som mal?

- Chceš, aby ťa opustila?

- Prečo sa pýtaš? – Gregor zdvihol hlavu.

- Správaš sa tak, - povedal otec. – A to ma trápi. Lebo keď stratíš Lolu ty, stratím ju aj ja. A ja ju mám rád. Je to jediná normálna žena v celej široko rozvetvenej rodine.

Gregor sa postavil. Pozerali sa s otcom z očí do očí.

- Nechápem, o čom hovoríš. A neviem, o čo ti ide, - povedal Gregor.

Otec sa otočil, akoby nič, vrátil sa ku kreslu, sadol si, zložil hodinky, vytiahol mobil a začal si porovnávať čas.

Gregor šiel do kúpeľne a hodil handru do umývadla. Pustil vodu a umyl si tvár. Mala pravdu, povedal si, tá malá jašterica Silvia mala pravdu. Jeho bývalá milenka s nedoštudovanou psychológiou mu tvrdila, že celé detstvo a dospievanie bol poháňaný snahou vyrovnať sa otcovi a celú dospelosť snahou vyrovnať sa vlastnej žene. A mimoriadny vzťah tých dvoch len zvyšuje tlak na jeho ego, ktoré sa musí niekde ventilovať. Kým sa ventiloval v jaštericinej vagíne, bolo to v poriadku. Potom začala vypisovať Lole anonymy.

- Ešte sme nedohovorili, - zakričal z obývačky otec.

- Jebem ťa, - zašepkal Gregor svojmu odrazu v zrkadle.

- Si môj syn, do pekla, to si naozaj myslíš, že ti chcem zle? – zakričal otec.

- A čo teda chceš? – spýtal sa Gregor opretý o obývačkové dvere.

- Aby si urobil Lole radosť, - povedal otec. – Aby si ju potešil, aby si urobil, čo bude chcieť. Aby ťa neopustila. Splň jej nejaké prianie. Nejaké veľké prianie. Choď s ňou do Kene alebo jej kúp kožuch. Ona má tohto života plné zuby. Viem to. Ja som dvakrát rozvedený, viem o takýchto chvíľach všetko. Príliš skúšaš jej trpezlivosť. Ona je skvelá žena, bola by škoda o ňu prísť.

- Až taká skvelá nie je. Má svoje muchy. Muchy veľkosti vrtuľníka, - povedal Gregor.

- Niet ruže bez tŕňov. Ale je mnoho tŕňov bez ruže. Povedal Schopenhauer a vedel, čo hovorí. Lola je ruža a ty nebuď kokot. Ja s ňou chcem ďalej obedovať a hrávať šach. Ja inú ženu nemám, len tú tvoju.

Otec odišiel a Gregor sa naložil do vane. Díval sa, ako z kohútika umiestneného medzi jeho symetricky trčiacimi nohami prúdi horúca voda a vyrába penu a šteklivé pocity na penise. Pozoroval všetky tie fľaštičky, tégliky a mydlá umiestnené na preplnenej polici nad vaňou. Z číreho rozmaru si hodil do vody zo päť olejových guličiek, ktoré v kúpeľni skladovala Lola a chvíľu skúmal, čo robí so smaltom a pokožkou ich mastnota. Mal chuť zavolať Šeri, žiadalo sa mu čeliť jej zarytej drzosti, jej hanblivej obscénnosti, chcelo sa mu hovoriť s ňou o sexe a o tom, ako by to chcela a čo má na sebe. Lenže Šeri spí. Po troch orgazmoch a štyroch slivoviciach to musí byť spánok hlboký ako smrť.

Napísal jej esemesku: Milujem tvoju picku a rozhodol sa ju neposlať. Akokoľvek miluje jej pičku, ak to napíše takto, už sa do nej nedostane. Napísal Stale citim, ako vonias. Chvíľu váhal a potom to zmazal. Nebude jej písať nič. To je totiž, akoby jej napísal všetko, čo by chcela čítať. Ženy si vedia vymyslieť slová, ktoré im nikto nepovedal a potom si vsugerujú, že ich takmer počuli. Pošle jej kvety. Sú hmatateľné a potom, chvalabohu, uvädnú a vyhodia sa, nezostanú ako zneužiteľný dôkaz v mobile.

V predsieni to zabuchotalo a do kúpeľne vošla Lola.

- Ahoj, - pozdravil ju Gregor z vane.

- Ahoj, - povedala ona.

Umývala si ruky a pozerala cez zrkadlo na jeho nahé telo vo vode. Aspoň sa mu tak zdalo, že je to jeho telo, ktoré tak skúma. Gregor by rád rozumel tomu pohľadu.

- Je doma aj Elvis? – spýtal sa.

- Áno, doviezla som ho.

- Kde bol?

- U Špaka.

- Vyzerá trochu ako psychopat, nezdá sa ti?

- Ktorý z nich?

- Vlastne ani neviem, - zasmial sa Gregor. – Všetci vyzeráme ako psychopati.

- Ja

Maxim E. Matkin  viac od autora »
Vaše reakcie [143]