Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Michaela Malíčková | 16.11.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Dovolenkové polievkové impresie

Blank

November je dostatočne studený a od leta vzdialený mesiac na to, aby sa dostavila nostalgia za letnou dovolenkou. Tento rok som síce žiadnu neabsolvovala, predvlaňajšie Bulharsko si však moje zmysly túžia pripomínať veľmi často. Hlavne chuť drobných smažených rybičiek nazývaných caci, ktoré sme si dávali aspoň raz denne s pohárom dobre vychladeného piva alebo bieleho vína. Posedávanie po reštauráciách a krčmičkách vypĺňalo naozaj veľkú časť mojej prvej manželskej prímorskej dovolenky. Mali sme šťastie na naozaj lacnú lokalitu, a tak sme si mohli každý deň pochutnávať na tigrích krevetách, lahodnej studenej uhorkovej polievke, božskom jahňacom ražniči a šalátových misách s výbornými ovčími syrmi. Bol to môj prvý prímorský pobyt, na ktorý si pamätám nielen ja, ale aj moje chuťové poháriky. Ten predchádzajúci sa odohral v mojich štyroch rokoch v Rumunsku a viem o ňom len z diapozitívov a rozprávania rodičov. Veľmi radi sa vracajú k historke, ako som prvé dni preplakala pre absolútnu absenciu kakavenka a šunčičky.

Dnes sa už tak výrazne neviažem na domáce stravovacie návyky a snažím sa spoznávať miestnu kuchyňu. Hoci pri prvom výjazde do západnej Európy som neodpustiteľne zlyhala. Z lakomosti, samozrejme. Prvé porevolučné leto som so sestrou vyrazila na organizovaný zájazd dnes už neexistujúceho Čedoku do Holandska a Belgicka. A presne tam, kúsok od bruselského hlavného námestia, sa to stalo. Hlad nás zaviedol do malej gréckej krčmičky, či možno fastfoodu, vtedy som to ešte nerozlišovala. Pozerajúc na cenník, objednala som si hranolčeky a potom dlho závidela sestre jej skutočne chutnú a pre nás vtedy úplne neznámu plnenú pitu. Dúfam, že už nikdy viac takto nezlyhám. Zatiaľ som nemala veľa príležitostí preveriť si to, ale moja sestra to preveruje každý rok. Takto sa do našej rodiny dostala aj polievková delikatesa z Benátok.

Zuppa di pesce trocha viac po slovensky

Potrebujeme:
aspoň 500 g morských rýb (najlepšie filiet, napríklad z tresky a lososa)
asi 100 g lúpaných kreviet
približne toľko isto mušlí
1 balík morského koktailu
1 obrovská cibuľa (nemusí byť)
3 strúčiky cesnaku
1 viazanička petržlenovej vňate
1 feferónka
400 g lúpaných rajčín
olivový lej
125 ml suchého bieleho vína
300 – 400 ml silného rybacieho vývaru
soľ, čierne korenie

Hneď po prečítaní ingrediencií vám je určite jasné, že to nie je polievka na každý deň, ani týždeň, dokonca ani na každý mesiac. Je finančne náročná, aj keď siahnete po mrazených morských plodoch, mušliach bez korýtok, oželiete tigrie krevety a kúpite len tresku. V prvom rade vymiešate pretlačený cesnak, nasekanú petržlenovú vňať i feferónku a nadrobnučko nakrájanú cibuľku. Cibuľa v niektorých variantoch tejto polievky nie je, ale my to máme radi s ňou. Zmes osmažíte na olivovom oleji, pridáte vývar, víno a nadrobno nakrájané rajčiny. Nemajú sa úplne rozvariť, len zľahka zafarbiť vývar. Povarte tak 15 minút a postupne pridávajte morské príšery. Keďže máte mrazené, návod na obale vám povie, koľko času potrebujú. Zväčša to nie je viac ako 8 až 10 minút. Ak je treba, polievku dochuťte soľou a čiernym korením a podávajte s hriankou z bieleho chleba. Táto rybacia polievka má vraj svoj pôvod v Benátkach, ale v rôznych obmenách sa robí po celom Taliansku, samozrejme, z čerstvých rýb a mušlí s korýtkami.

Trocha jednoduchšie a lacnejšie sa môžete dopracovať k holandskej horčicovej polievke. Tá, čo vám ponúknem, nie je úplne taká ako originál, o ktorom sestra básni od minuloročného výletu do Amsterdamu, ale aj tak sa oplatí ochutnať. A doplnená osmaženou cibuľkou a prerastenou slaninkou je neodolateľná.

Holandská horčicová polievka

Potrebujeme:
1 liter zeleninového alebo slepačieho vývaru
125 ml creme fraiche
2 polievkové lyžice hrubozrnej horčice
približne 120 g taveného syra
3 – 4 polievkové lyžice kukuričného škrobu (maizeny)
čierne korenie
cibuľu, slaninu, chlieb

Kým sa varí vývar, vymiešajte smotanu s horčicou a škrobom do hladkej bezhrudkovej hmoty. Ja dávam sladkú smotanu, lebo horčica, ktorú používam, je dostatočne kyslá. Creme fraiche je však smotana, ktorá sa hustotou ponáša na našu kyslú a chuťou sa pohybuje na pomedzí. Je dôležité, aby ste celozrnnú horčicu nezamenili s kremžskou, sú úplne odlišné. Vymiešanú zmes potom postupne vmiešajte, najlepšie metličkou, do vývaru. Miešajte a varte, kým nezačne hustnúť. Nakoniec pridajte tavený syr. Použite tučný syr, minimálne 40 % tuku, najlepšie klasické roztierateľné štvorčeky, pretože črievkový je príliš slaný a prerazí všetku chuť. Keď sa syr úplne roztopí, môžete polievku podávať. Zvykne sa servírovať s pečivom (nám chutí hrianka), prípadne s osmaženou slaninkou a cibuľkou. Varí sa takmer sama a je naozaj rýchla.

Ono to vyzerá, že na dovolenkách jeme len polievky, ale to nie je presné. Polievky, hlavne tie husté krémové, sú však v našej rodine také obľúbené, že dovolenka bez polievkového experimentu by nebola kompletná. Najbližšie sa chystám navštíviť v Brne polievkový bar.



Michaela Malíčková  viac od autora »
Vaše reakcie [2]
:: Súvisiace reklamné odkazy