Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 8.11.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Nechutné, zvedavé, nepresné a neverné ženské

Blank

Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel.

Priateľ si prezerá nechutné ženské!
Úplne náhodou som zistila, že môj priateľ vlastní napálené CD s nechutnými fotografiami tučných, tehotných, starých, chlpatých a všelijako znetvorených žien. Taktiež má v počítači veľa nenormálnych fotografií, na ktorých škaredé ženy vykonávajú veľkú potrebu na mužov a podobne. Nešokovala ma tá pornografia, ale že nejde o normálne fotky normálnych báb či párov, ale o úplné nechutnosti a zvrátenosti. Sme spolu už druhý rok a nič som si na ňom nevšimla, ani nejaké zvláštnejšie praktiky sme nikdy nepestovali, takže iste chápete, že som bola v šoku. Hnusí sa mi, cítim sa podvedená. Čo s tým?
Eva, 23 

Čo mi z toho celého trčí najviac, je skutočnosť, že nechutné ženské si prezerá na fotografiách, ale pritom chodí a súloží s Vami. Je zásadnou chybou prezerať si počítač svojho priateľa a kontrolovať obsah neoznačených CD-ROMov, ktoré sa povaľujú v jeho blízkosti. Vždy sa môžete dočkať nepríjemného prekvapenia až šoku. Je to niečo podobné, ako keby ste si čítali jeho poštu či esemesky. Zdá sa, že svoj mail ste mi napísali čerstvo ovplyvnená šokom z tohto odhalenia. Rád by som Vás upozornil, že nie každý, kto má niekde doma nejaké nechutné pornografické fotografie, musí byť nevyhnutne úchylný. Mám známeho, ktorý ma z času na čas „obšťastní“ nevyžiadaným spamom v podobe nejakej nechutnej fotografie z rodu tých, ktoré opisujete vo svojom maili. Netuším, kde na ne chodí, ale iste má bohatú zbierku tých najnechutnejších predstaviteľných sexuálne explicitných fotografií. A pitom ide o normálneho človeka s normálnymi sexuálnymi preferenciami (pokiaľ môžem posúdiť) a príjemnou a inteligentnou priateľkou, a nie nejakého úchyláka. Nerád by som bagatelizoval Vaše znechutenie a sklamanie, ale skúste sa na kolekciu fotografií, ktoré ste našli svojmu milému, pozrieť ako na nevinnú zábavku. Možno to CD od niekoho dostal a bolo mu ľúto to vyhodiť, možno sa to k nemu dostalo omylom, nemôžeme vedieť. Skúste sa s ním taktne a bez zbytočnej hystérie porozprávať, povedzte mu, že chcete vedieť všetko o jeho sexuálnych záujmoch a túžbach, a že teda či tie fotky preňho majú nejaký význam. Jedine tak sa dozviete, prečo ich má.

Je nepresná a to ma ničí
Mám priateľku, ktorá nedokáže nič urobiť načas. Všade sa oneskorí. Keď si dáme zraz o siedmej niekde v kaviarni a ja už sedím tam, pošle mi správu, že nestíha a bude meškať. Vždy. Zistil som, že som na to alergický. Nepýtam radu, čo s tým, to už presne viem aj sám, len ma zaujíma, či sú také všetky ženy.
Ľuboš, 20

To, že sú také všetky ženy, si nemyslím, ale to musíte zistiť sám. Ja môžem hovoriť len zo svojich skúseností. Kedysi som mal priateľku, ktorej nepresnosť ma vždy ničila. A to bolo ešte pred érou mobilov, takže sa nedala poslať vysvetľujúca esemeska SOM V ZAPCHE NA EINSTEINOVEJ. HAVARKA. BUDEM MESKAT. Žiaľ, ja som vtedy bol priam teutónsky presný a vyžadoval som to aj od iných. Ako sa ukázalo, bolo to súčasťou mojej narcistickej poruchy osobnosti, takže keď som sa pomocou psychoterapie zbavil jej najvýraznejších čŕt, ktoré mi likvidovali život, vykašľal som sa aj na nejakú presnosť. Predovšetkým ju už tak príkro nevyžadujem od iných. Keď nejde o život, nejde o nič. Skrátka sa nedohadujem na presnú hodinu a minútu. Chorobná nepresnosť a notorické meškanie mi už tak hrozne nelezú na nervy, pre nič sa nerozčuľujem. Mimochodom, existuje názor, že neustále meškanie je dokonca psychickou poruchou. Podobne ako dyslexia či dyskalkulia/dysnumeria vraj existuje aj tzv. dyschronia. Dyschronička nie je schopná vnímať čas rovnako ako ostatní ľudia, jednoducho jej ubieha úplne ináč. Niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie, ale vždy ju to spoločensky handicapuje. Vaša priateľka sa asi nachádza v pásme tohto handicapu. Bude záležať na miere Vašej tolerancie voči jej meškaniam (a na jej tolerancii voči Vašim výčitkám). Veď keď o tejto jej vlastnosti viete, môžete sa s tým naučiť žiť. Vaša priateľka má iste aj dobré vlastnosti, ktorými tieto zlé bohato vynahradzuje.

Neviem odpúšťať?
Priateľka ma pred rokom podviedla. Zranilo ma to, nechcel som s ňou už nič mať. Ten chlap dostal nakladačku. S ňou som sa rozišiel. Nenávidel som ju. Potom mi chýbala, aj ju to ničilo, bola už dosť potrestaná, nejako sme sa opäť dali dokopy. Teraz sa usiluje vo všetkom mi vyhovieť, chce, aby to fungovalo. Môj problém však je, že sa neviem prinútiť dôverovať jej. A občas pri hádke jej tú vec vyhodím na oči. Pritom by som na to najradšej zabudol a odpustil. Nechcem ju týrať. Ako to prekonať?
Stano, 30

Niekedy niekoho zoberieme na milosť len preto, aby sme ho mohli celý život týrať. Nevera je komplikovaná vec, viem sa vcítiť do neverníka, aj do zvodcu (to je ten, kto od Vás dostal nakladačku), ale do podvádzaného muža nie, to som ešte nezažil. No veď ešte neumieram. :-) Zaujala ma veta „... chce, aby to fungovalo”. Viete, je niečo iné, keď veci fungujú, a keď sa niekto usiluje, aby to fungovalo. Asi je to ten rozdiel, ktorý Vás na vašom vzťahu irituje. Žena-kajúcnica, ktorá sa vyspala s iným a celý život teraz bude za to teraz sekať dobrotu a usilovať sa, aby Vám bolo dobre. A je len na Vás, ako s ňou budete zaobchádzať, či jej občas veľkoryso poskytnete ilúziu odpustenia a dôvery, a inokedy – to keď Vás niečím nahnevá alebo sklame – jej zasa pripomeniete jej vinu, jej biľag nevernice. Pouvažujte, prečo spolu ostávate. Prečo sa k Vám vrátila ona? A Vy, ako môžete byť šťastný s dourážanou mužskou márnomyseľnosťou, so spomienkou na košaté parohy, ktoré Vám niekto nasadil? OK, dostal nakladačku a z nášho príbehu sa už vytratil, ale aj tak... Podľa mňa máte silne pošramotené sebavedomie a kým si to nevyriešite sám v sebe, neodpustíte jej a budete ju týrať naveky. Skúste vyhľadať pomoc psychoterapeuta v mieste Vášho bydliska. Ak neviete odpúšťať, sám sa to nikdy nenaučíte. Potrebujete cudziu pomoc.



Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [34]