Depresia nie je depka

Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel.

Svetlé a tmavé dni
Pred troma mesiacmi som začal chodiť s jedným dievčaťom – taká stará platonická láska zo strednej. Obaja sme do toho vstúpili s určitou odhodlanosťou a hlavne otvorenosťou jedného k druhému. Spočiatku bolo všetko krásne, ako to už v samých zárodkoch lásky zvykne bývať. Nekonečné nočné dialógy plné porozumenia a vzájomnej zhody boli s naším sexuálnym životom, ktorý bol jedna báseň, v harmonickom vzťahu.

Časom mi ale moja láska začala ukazovať akoby svoju druhú tvár. Akúsi odvrátenú stránku svojej osobnosti. Chápem, všetci disponujeme podobnou bipolaritou, ale tá jej je taká markantná, že sa ma to nemôže vnútorne nedotýkať.

Sú dni, keď je neuveriteľne milá, v priebehu dňa mi niekoľkokrát volá, vraví, že sa na večer so mnou teší. Vtedy je strašne fajn, úplne spontánne sa bavíme, smejeme, bláznime, milujeme... Energia, ktorú vtedy vyžaruje, ma šialene napĺňa. Cítim jej lásku, cítim, že mi niečo dáva.

Sladká idealita však netrvá dlho. Moja partnerka podlieha rapídnym osobnostným zmenám. Vtedy je temnejšia a drží si odo mňa patričný odstup. Už nevolá, netrvá na stretnutiach a ak na nejaké predsa len pristane, je strašne chladná a skúpa na slovo. Je citlivá na každý môj dotyk a na všetko, čo poviem. Naše vzájomne túžby sú v takýchto zvláštnych situáciách potlačené. Správa sa ku mne, akoby som bol pre ňu niekto cudzí, akoby sme spolu ani nikdy nespali. Zvykne ma nazývať, že som vtedy pre ňu iba jej priateľ.

Všetky moje pokusy a snahy o nejaký teplý dotyk alebo bozk sú v priebehu jednej sekundy absolútne zneškodnené. Jej dôvod je taký, že to tak proste cíti a hotovo!

Usilujem sa s ňou o tom komunikovať, veď predsa nejaký dôvod (či už racionálny, alebo iracionálny) to mať musí. Povedala mi, že od jej prvého vzťahu ju to permanentne sprevádza. Spočiatku si myslela, že je to tým, že chlapci, s ktorými kedysi chodila, neboli pre ňu tí praví. Pri mne si ale uvedomila, že ako partner jej vyhovujem, ale predsa sa toho „párania“ v sebe nedokáže zbaviť. Definovala ho proste ako pocit, ktorý vyviera z ničoho, je navonok neopodstatnený a nijako sa mu nedokáže brániť.

Séria „svetlých a tmavých“ dní sa neustále opakuje. Hovorí mi, aby som bol trpezlivý, čo sa aj usilujem byť.

Akurát sa nedokážem zbaviť jedného pocitu – ako jej môžem byť niekedy tak nekonečne blízky a inokedy zasa úplne vzdialený. Chápem, všetko má svoj čas a trpezlivosť ruže prináša a bla, bla, bla...

Ale pripadá mi čudné, že človek, ktorý by mal mať ku mne najbližšie, ma vyhľadáva iba vtedy, keď mu tie nedefinovateľné pseudoproblémy načas pominú.

Poraďte mi, ako to mám všetko znášať, prípadne, ako jej môžem pomôcť, lebo nesmierne mi na nej záleží.
Stano, 24

Zdá sa, že ste si pomýlili moju laickú intímnu besiedku s kvalifikovanou psychologickou poradňou. Nič to, pokúsim sa Vám aspoň naznačiť, o čo podľa mňa môže ísť. Človek nemusí byť psychológom ani psychiatrom, stačí, keď je skúsený a všetkými masťami mazaný psychiatrický pacient, aby dospel k dôvodnému podozreniu, že Vaša priateľka s najväčšou pravdepodobnosťou trpí depresiou. Nijako to nesúvisí s Vami, ani s vaším vzťahom, je to čosi, na čom nenesie nikto z vás vinu.

Je paradoxné, že ľudia bežne skloňujú slovo depresia veľmi familiárne, každú chvíľu niekoho počujeme, že má „depku“, pričom v drvivej väčšine nemajú predstavu o tom, čo to depresia je. Lebo keby vedeli, nikdy by to strašné slovo (za ktorým sa skrýva ešte strašnejší obsah) nebrali nadarmo. Naproti tomu žijú v našej bezprostrednej blízkosti ľudia, ktorí touto chorobou nekonečne trpia, no neuvedomujú si, čo sa im to stalo, a netušia, že úľava a vyslobodenie je na dosah ruky. Nechtiac svojimi stavmi trápia svoje okolie a najmä svojich najbližších, čo im spôsobuje len ďalšie utrpenie, pretože si to plne uvedomujú, no nie sú schopní s tým nič urobiť. Depresia nejde ovládnuť silou vôle. Ono to ani dosť dobre nejde ovládnuť, je to ako ovládnuť silou vôle tvorbu inzulínu pri cukrovke. Koľkokrát som vo svojich najhlbších depresívnych stavoch počul: „Príliš tomu podliehaš, pozri sa, ako je vonku krásne, usmej sa a nebuď smutný.“ Je to ako povedať človeku s amputovanými nohami: „To nič nie je, jednoducho si zatancuj a uvidíš, že to raz-dva rozchodíš!“

Bipolárna porucha je spôsobená nedostatočnou, resp. nevyrovnanou tvorbou istých telu vlastných chemikálií, ktoré by sme mohli laicky a zjednodušene nazvať „hormónmi šťastia“. Ide najmä o látku nazvanú serotonín. Depresie môžu byť rôzne. Často ide len o tzv. reakčnú depresiu (spôsobenú nepríjemnými udalosťami, napr. úmrtím blízkej osoby, problémami v súkromnom živote či zamestnaní, finančnými problémami atď.), ktorá môže byť tiež veľmi nebezpečná (postihnutý sa môže zapodievať myšlienkou na dobrovoľnú smrť a neraz ju aj úspešne zrealizuje), ale po upravení pomerov, resp. prebolení straty, najlepšie s pomocou dobrého psychoterapeuta, môže reakčná depresia časom odznieť bez ďalšej recidívy.

Iným druhom depresie je tzv. endogénna depresia, ktorá sa prejavuje návalmi nezadržateľného smútku až svetobôľu. Človek vtedy pociťuje zúfalstvo, je presvedčený o nezmyselnosti čohokoľvek. Stráca schopnosť vykonávať akúkoľvek činnosť. Keď sa záchvat depresie pominie, človek sa vracia k svojim normálnym návykom a spôsobu života.

Bipolárna porucha sa prejavuje prudkým kolísaním medzi stavmi absolútneho zúfalstva (depresívna fáza) a stavmi činorodej eufórie (manická fáza).

Podľa Vami opisovaných výkyvov si dovoľujem usúdiť, že Vaša priateľka trpí niektorou z týchto podôb depresie. Je to čosi, čo nie je zavinené ňou samou, čo dostala do vienka od prírody, no proti čomu sa dá úspešne bojovať. S odbornou pomocou.

Ak by ste mali na ňu taký vplyv, bolo by výborné, keby sa Vám podarilo dostať ju k psychiatrovi-psychoterapeutovi. Ten jediný dokáže stanoviť diagnózu a nasadiť liečbu. Predovšetkým medikamentóznu, keď sa telu dodávajú chýbajúce chemikálie formou antidepresív (podobne, ako si diabetici nahrádzajú nedostatočnú tvorbu inzulínu), takže hladina serotonínu sa udržiava v dlhodobo znesiteľnej výške, ale často aj formou psychoterapie, či už individuálnej, alebo skupinovej, kde sa človek naučí zvládať životné situácie, ktoré bývajú spúšťačom depresívneho správania.

V žiadnom prípade nedávajte pred ňou priechod svojej samoľúbosti a nedávajte jej najavo svoju urazenosť, keď máte pocit, že vo svojich „temných dňoch“ Vám nevenuje takú pozornosť, akú by ste si podľa svojho presvedčenia zaslúžili. Opakujem, jej stavy s Vami nijako nesúvisia, nie sú plne pod jej kontrolou, a na základe toho, čo som si prečítal vo Vašom obšírnom liste, usudzujem, že nejde o nejakú rozmaznanú a rozmarnú pičurku, ale o trpiaceho človeka, ktorý potrebuje aj Vašu pomoc, keď ste sa mu už priplietli do života.

Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [27]