Chvála papiera a tvorivého poštára

Cez víkend som stretla kamarátku, ktorú som nevidela vyše roka. Pýtala si odo mňa kontakt na nášho spoločného kamaráta. Vraj jej skolaboval mobil a prišla o celý adresár. Stáva sa mi to častejšie. Stretávam dlhšie nevidených známych, ktorí chcú telefónne číslo alebo e-mail priamo na mňa alebo na kohosi, o kom vedia, že sa s ním stýkam. Lebo sa im pokazil mobil, lebo im ukradli mobil, lebo im skolaboval pevný disk na počítači. A zrazu sú fuč všetky kontakty. Kde že sú e-mailové adresy, kde čísla uložené v mobile. Nepíšeme si ich na papier. Lebo... medveď.

Ešte vždy mám malý, dizajnérsky upravený pekný zošitok, v ktorom mám zapísané telefónne čísla mojich známych. Pri niektorých menách mám aj adresu pre papierovú poštu, ale už to nie je pravidlom. Adresy som mala pri každom mene v predošlom zošitku. Ten sa odžil. Zhruba od tridsiatky som v ňom každoročne škrtala aspoň jedno meno. Bol to zvláštny rituál, pre mňa veľmi nepodobný mazaniu čísla v mobile alebo adresy v addressbooku môjho mailového programu. Keď už bolo škrtnutých priveľa mien, bolo pre mňa znepokojivé listovať v ňom a kúpila som si nový. Znakom elektronických adresárov je aj to, že vymazané mená sa už neobjavujú a nič nepripomínajú. Ale je to aj ich výhodou?

Okrem môjho zošitka mám aj pevnú linku. Patrí k nej telefónny zoznam. Najprv prestal byť dvojdielny a pokračuje v chudnutí. Lebo veď kto si už drží pevnú linku. Jej hlavná, možno jediná výhoda je práve v tom telefónnom zozname. Iste, operátor mobilnej siete vám poskytne informáciu o čísle účastníka. Ale: 1) musíte vedieť presné meno; 2) musíte vedieť adresu; 3) musíte vedieť operátora. Alebo donekonečna skúšať. Tá zázračná kniha s názvom Telefónny zoznam poskytuje priestor pre tvorivosť. Ktosi, z minulosti, volal sa, a presný pravopis už neviem, a adresu ak aj viem, asi už neplatí, ale čosi ma núti hľadať ho, hľadať ju práve teraz, možno pomaturitné stretnutie, možno čosi iné – ale tá kniha dáva šancu hľadať v labyrinte a nájsť pár tipov, zavolať, ospravedlniť sa, zavolať znova, nájsť.

Často sa mi nechce nahlas hovoriť, vlastne celkom rada píšem. Mám rada exkluzívny, kvalitný papier, ktorý nie je na každodenné čmáranie. Rada naň občas čosi napíšem a kamsi pošlem. Adresátom môže byť ktosi z minulosti. Adresa, ktorú mám, možno v čomsi nie je presná. Možno v jedinom písmene. A tu je priestor pre tvorivosť poštára. Ak nie je neochotný blbec alebo byrokrat, poradí si. Aký kontrast voči e-mailu! Ten nepripustí omyl v jedinom písmene! A tak tie elektronické prostriedky vzájomnej komunikácie sú možno in, možno komunikáciu v istých situáciách uľahčujú, ale obratom ruky ju pri najmenšom probléme úplne znemožnia. Necítim sa s nimi lepšie než pred nimi.