Tretia cesta

Nikto nemôže vyčítať pravici, zvlášť tej konzervatívnej, že by popierala existenciu biedy, utrpenia, nevzdelania, že by pochybovala o tom, že sú ľudia, ktorí sa bez pomoci nedokážu zo svojej ťaživej situácie dostať. Samozrejme, nájdu sa aj hlasy opačné, ktoré o ničom inom ako o osobnej zodpovednosti nechcú počuť a zásadne odmietajú akúkoľvek intervenciu do cudzích osudov či aspoň životov. Ale tieto sú všade v civilizovanom svete také okrajové, že nestoja za zmienku.

Keď už teda (skoro všetci) pripúšťame, že potrební sú a že im pomôcť musíme, stále sa môžeme líšiť v tom, ako na to. Tradičná pravicová agenda zdôrazňuje osobnú zodpovednosť a angažovanosť (aj) pomáhajúcich. Pestuje étos charity, dobročinnosti, sponzorstva. Priamo či nepriamo nabáda, aby sme priložili ruku k dielu a adresne pomohli tam, kde to považujeme za potrebné, a zároveň dohliadli na efektívnosť tejto pomoci. Naproti tomu ľavica hovorí radšej než o súkromnej „ad hoc“ pomoci o pomoci systémovej a z verejných zdrojov. Nechce stavať pomáhaných do pozície prosebníkov odkázaných na dobrú vôľu. Toľko teória.

Podľa informácií denníka Pravda „rezerva pre premiéra, ktorá bola v minulých rokoch na úrovni 50 miliónov korún, vyskočí na budúci rok na 125 miliónov korún. Predseda vlády z nej môže poskytnúť dotácie ľuďom a firmám, ktoré ho o peniaze požiadajú“. Podľa hovorkyne šéfa kabinetu Silvie Glendovej je dôvodom zvýšenia rezervy nárast počtu žiadateľov o pomoc. „Ide o žiadosti škôl, detských domovov či sociálne slabých rodín o príspevok od premiéra,“ uviedla.

Nuž, zdá sa, že máme na svete tretiu cestu. Presnejšie povedané, o tej sa už veľa hovorilo (i keď premiér Fico v poslednom čase akosi pomenej), ale nikto nevedel, presne kade (a kam) vedie. Podľa návrhu štátneho rozpočtu už dostáva svoje kontúry: školám, detským domovom či sociálne slabým rodinám bude pomáhať premiér priamo, adresne – a hlavne osobne (pravicová krajnica), no nie z vlastných, ale z verejných zdrojov (ľavicová krajnica). Kam táto cesta povedie, to ešte nevieme – na jej konci nanajvýš tušíme vyššie osobné preferencie „štedrého“ premiéra. Len mi nie je jasné, prečo ju nenazvať priliehavejšie – aleja populistov.