Vôňa buchiet na priedomí a iné veci, čo sa robia z lásky

Vo filme Love, etc. natočenom podľa skvelej knihy Juliana Barnesa Ako to vlastne bolo, sa jedna postava spýta druhej: Čo najbláznivejšie si kedy spravil z lásky? Nasleduje zoznam obidvoch z nich, zoznam činov i udalostí smiešnych aj bizarných, trápnych aj trpkosmutných. Ja som sa snažila vybaviť si svoju zbierku a prišla som na to, že najbláznivejšou vecou, akú som kedy spravila z lásky, určite bolo, že som jedného jesenného rána nastúpila do lietadla a nechala sa ním odviezť tisíc kilometrov ďaleko. Nebojím sa lietadiel, ani vzdialeností, strach mi naháňa cestovanie. Samotný fakt, že si človek zbalí kufor, vytrhá korene a presunie sa o niekoľko sto alebo tisíc kilometrov ďalej, mi stelesňuje čistú hrôzu.

Snívam o ceste po Európe vo vlastnom karavane, mám celkom konkrétnu predstavu, ako sa to stane, už asi od sedemnástich. Nikdy som si samu seba nepredstavovala v svadobných šatách, ani ako sa nakláňam nad svoje prvé dieťa, ale svoj karavan a zelené pláne severu za predným sklom vidím úplne jasne. Najskôr pocestujem na sever a keď poobdivujem šťavnatú zelenú, ovoniam severné more, ochutnám severské špeciality a budem počuť, ako v zemi lišajníkov spievajú škriatkovia a víly, vydám sa na juh. K teplému piesku, lukulskej kuchyni, cikádam v korunách olivovníkov a mozaikám v Ravenne. Tam všade pôjdem, keď budem mať karavan a aspoň sedemdesiat rokov, keď už budem mať vo všetkom jasno a na strach budem pristará. Nebudem sa báť, že keď sa na mňa colník prísne pozrie, sčervenám a on mi v domnienke, že prenášam neviem čo, rozšraubuje aj plniace pero. Vykašlem sa na stres z toho, že som niečo zabudla zbaliť, alebo že cestou dostanem črevné problémy. Vybalím si kilo lekvárových buchiet a kým ich dojem, budem už v Berlíne, Malmö, alebo v Reykjavíku.

Dnes, keď sa už dva roky prehováram na cestu do Londýna, radšej zostávam doma. Som tým pevným bodom doma pred teplou rúrou, ku ktorej sa hodno vracať z ďalekých krajov, lebo vždy z rúry niečo dobré vytiahnem. Pochválim fotky, poobdivujem suveníry, ocením dobrý vkus, ak si niekto z cesty prinesie/neprinesie frajera/frajerku a naložím na tanier ďalšie buchty. Lebo buchty netreba baliť iba na cesty, tie môžu čakať aj doma. Teda, aspoň u nás toho veľa nenačakajú, lebo sa po nich vždy zapráši a musím ich robiť znova.

Lekvárové buchty na cestu okolo sveta

Potrebujeme:
1 kg polohrubej múky
štipku soli
necelú lyžičku strúhanej citrónovej kôry
1 vanilkový cukor
7 polievkových lyžíc práškového cukru
kocku droždia
1/2 litra vlažného mlieka
1 rozpustené malé maslo
2 žĺtky
maslo na potretie

Na lekvárovú plnku:

3 poháriky rozličného lekváru
1 vanilkový cukor
trochu rumu
trochu citrónovej kôry
V troche teplého mlieka rozmiešame trochu cukru a droždie. Odložíme bokom trochu podkysnúť. Zatiaľ rozmiešame v múke štipku soli, cukor, jeden balíček vanilkového cukru a za lyžičku citrónovej kôry. Pridáme vykysnutý kvások, rozpustené maslo, dva žĺtky a podľa potreby vlažné mlieko a vypracujeme mäkké cesto. Cesto posypeme múkou, prikryjeme a odložíme na teplé miesto vykysnúť. Ak vám už temperujú, bude to pravdepodobne na radiátore. Ak ešte nie, môžete skúsiť použiť trik našich prastarých mám a strčiť cesto aj s miskou do postele. Ja som to ešte neskúšala, tak dajte vedieť, ako to dopadlo.

Zatiaľ si pripravíme lekvárovú plnku.

V rajnici zmiešame tri rozličné lekváre, môžu byť aj staršieho dáta alebo neznámeho pôvodu. Ja rada použijem jeden slivkový, jeden jahodový a jeden taký červený od pani Janky, čo je asi ríbezľový, ale osvedčili sa mi aj rozličné iné kombinácie, napríklad dva jahodové a egrešový, trojkombinácia (to jest malinovojahodovoríbezľový) s takým červeným a višňovým a ešte iné, ku ktorým sa vám teraz nemienim priznávať. Ak sú lekváre príliš husté, opatrne pridám trochu vody, stačí tak zo dve polievkové lyžice. Lekváre pomaly rozvarím na kompaktnú jednoliatu hmotu. Odstavím zo sporáka a pridám vanilkový cukor, citrónovú kôru a trocha rumu. Premiešam a nechám vychladnúť.

Keď cesto vykysne, to znamená zdvojnásobí svoj objem, vyvaľkáme ho na pomúčenej doske na asi centimetrovú hrúbku a nakrájame ho na štvorčeky. Čím menšie štvorčeky budú, tým budú krajšie a viac cestovateľov nimi nakŕmite. Štvorčeky plníme lekvárovou plnkou, okraje zlepíme a vložíme do vymasteného pekáča. Necháme ešte chvíľu podkysnúť, potom vrch buchiet potrieme roztopeným maslom a dáme do rúry upiecť do červena.

Ak chcete, môžete pred podávaním buchty pocukrovať. Ja väčšinou necukrujem, lebo sa pri jedení vždy cukru nadýchnem a potom kýcham ako zmyslov zbavená.

Konzumujeme teplé s predtuchou bruchabôľu, ale s o to väčším pôžitkom, zapíjame mliekom alebo čajom.

Kým som pozerala na buchty v rúre, uvedomila som si, že niektorí ľudia možno necestujú aj preto, že im nemá kto napiecť buchty, virtuálne alebo skutočné. Možno len potrebujú, aby im niekto zbalil do batôžka päť slivák a buchty a povedal choď, domov vždy trafíš podľa vône buchiet na priedomí. Pretože to by bola asi jedna z najväčších vecí, ktoré sa dajú spraviť z lásky.