Právo prvej jazdy

Za dávnych čias panovala obyčaj, že ak sa malo poddanské dievča vydávať, prvú noc s nevestou si pre seba vyhradil veľmož, vládca príslušného teritória. V niektorých krajinách a niektorých obdobiach dokonca o panenstvo oberali dievčiny vybraní kňazi. Celá táto pikantná záležitosť mi zišla na um v celkom inej súvislosti.

Moji známi havarovali. Ich staručká, ale poctivo slúžiaca sto dvadsiatka sa v jedinej sekunde zmenila na neopraviteľný kus šrotu. Idú si kúpiť nové auto, šetria naň už dávno.

„Trochu nás to zaskočilo, budeme s peniazmi na doraz,“ skonštatovala hlava rodiny.

Spýtal som sa, či teda nechcú radšej auto zo second handu.

„Raz v živote chcem mať pocit, že sme si mohli dovoliť nové auto,“ povedal známy. „Raz chcem byť ja ten prvý.“

Všetko som pochopil. Môj známy chce okúsiť právo prvej jazdy. Za panenstvo svojho nového auta je ochotný zaplatiť vyššiu cenu. Asi mu ten pocit za to stojí, cítiť vôňu novoty, dotýkať sa neošúchaného volantu, radiacej páky, sedieť na novučičkých poťahoch, na ktorých ešte nik nesedel. Tak som ho viac neprehováral.

Spomedzi áut, ktoré som kedy vlastnil, bolo panenské iba jediné. Tvrdo som naň zarábal na západ od Slovenska. A iróniou osudu, tri dni po kúpe na takmer prvej jazde som ho v jednom provinčnom švajčiarskom mestečku roztrieskal. Oprava ma stála toľko, čo predošlé ojazdené auto. Našťastie, k veciam si zo zásady nevytváram osobný vzťah. Nevypláca sa to. Ani panenstvo auta nepredstavuje pre mňa závažnú hodnotu, podstatná je funkčnosť.

Byť prvý je vždy výzva. A kúzlo nového, nepoznaného. Byť niekde prvý. Na Evereste či na Južnom póle. A byť s niekým ako prvý? Dotýkať sa miest, ktorých sa ešte nik iný nedotkol? Nič si nepredstierajme, žijeme v cynickej dobe. Moderní biológovia (autori teórie sebeckého génu) tvrdia, že muž hľadajúci pannu podvedome hľadá istotu, že ho iný oplodňovač nepredbehol. Že to budú jeho vlastné gény, ktoré vloží, aby sa zreplikovali. Psychológ s dávkou škodoradosti dodá, že panny uprednostňujú muži s nízkym sebavedomím, ktorí nechcú byť porovnávaní s predchodcami. A čo je vlastne lepšie z pohľadu ženy – strážiť si vienok zelený až po svadobnú noc, alebo sa čím skôr zbaviť nepríjemnej mechanickej prekážky, pričom nemusí byť dôležité, kto zohrá úloha veľmoža? Je panenstvo hodnota?

Môj názor je, že skúsenosť je hodnota, ale opäť to môže každý vidieť inak. Som však presvedčený, že žena vždy môže začať odznova. Ak stretne toho pravého, môže vstať z popola svojich spálených ilúzií. Vždy môže stretnúť niekoho, s kým sa dá tvoriť. Stavať od nuly. A čo bolo predtým, už nie je dôležité. Tachometer sa zázračne vynuloval, jazda do krajiny divov sa môže začať odznova.

Ďalšie články z utorka 10. októbra 2006
Eli Elias: Kapitola osemnásta – Vidieť Chrisa Rea a umrieť alebo Ako variť až do smrti najlepšiu kôprovú omáčku
Dušan Mikušovič: Načo je komu dobrá verejnoprávna televízia
Juraj Malíček: Nádej v troskách Dvojičiek a svedomie mlčí.