Žijeme v zajatí predsudkov, tradičných právd a vžitých presvedčení. Kým naše vlastné predsudky sú správne alebo aspoň roztomilé, cudzie sú nelogické a smiešne. Je smiešne žiadať tehotné ženy, aby si zahaľovali brucho do veľkého vreca od zemiakov, ak na každom stĺpe visia obrázky nahých mužov a žien, často naznačujúce činnosť, pri ktorej hrozí riziko spotenia a prudkého rastu brucha. Je donebavolajúci hriech odmietať špenát kvôli nezabudnuteľným zážitkom zo školskej jedálne. Je nelogické žiadať starých rodičov, aby sa starali o naše deti keď sa nám to hodí a myslieť si, že im zároveň nedávame právo kibicovať a zasahovať do nášho spôsobu výchovy. Je smutnosmiešne myslieť si, že z jedla, pri ktorom nás nikto nevidí, nepriberieme ani gram. Je tragické domnievať sa, že na svete je viac ako jeden človek, ktorého môžeme zmeniť.
Je roztomilé predpokladať, že sliepky majú jesť zrno a ľudia mäso. Príde čas, keď musíme prekročiť svoj tieň, vystúpiť na svoj osobný Everest, zahodiť škrupule, preťať okovy, ktoré nás väznia v blaženej nevedomosti, a pripustiť, že na svete nie je len biela múka. Mojim osobným víťazstvom je poznatok, že kuskus je jedlý. Pod pojmom kuskus tento piatok rozumieme celozrnnú cestovinu, nie roztomilé malé zvieratko z podčeľade vačkovcov pohupujúce sa na chvoste.
Výrobu kuskusu si predstavujem ako výrobu exkluzívnych špáradiel. Špáradlá poznáme ploché, vyrobené v družstvách invalidov, a drahé s kruhovým prierezom, vyrobené kvalifikovanými pracovnými silami v rozvojových krajinách. Tieto špáradlá sa vyrábajú tak, že sa zotne strom a čaty s hoblíkmi hobľujú kmeň, až kým je tenký tak primerane medzi zuby a krátky tak primerane na ukrytie v dlani. Jeden strom = jedno špáradlo. O tejto výrobnej technológii som presvedčila už šesť detí, čo je osemdesiat percent všetkých detí, ktoré som v živote stretla, takže nejaká logika v tom bude.
Pri výrobe kuskusu sa hobľujú zrniečka tvrdej pšenice. Na kuskuse je najlepšie, že je to síce celozrnná obilnina, ale obal, otruby, skrátka tie veci, čo škriabu v hrdle, sú z nej odstránené a nasypané do zvláštneho vrecka pre šialenú makrobiotickú kamarátku.
Ešte lepšie ako najlepšie na kuskuse je, že sa nemusí variť. Existujú dva spôsoby servírovania kuskusu – vedľa mäsa a zamiešaný do mäsa.
Kým si kuskus skutočne obľúbime, budeme na jeho prípravu potrebovať aj matematiku. Prižmúrime oči pri miešaní hrušiek s jablkami – gramy a mililitre budeme považovať za rovnocenné merné jednotky – na 100% suchého kuskusu použijeme 120% tekutiny.
Na štyri porcie kuskusu potrebujeme:
250 g suchého kuskusu vo väčšej mise, ktorý zalejeme
300 ml ovegetenej vriacej vody alebo vývaru, zakryjeme tanierom,
5 minút počkáme, prehrabneme vidličkou a máme hotovo.
Teda takmer hotovo. Kuskus rád nasáva. Rád nasáva niečo dobré. To dokážeme pochopiť. Dva tipy na dobre nasatý kuskus nasledujú.
Na kuskus vedľa mäsa použijeme:
mäso upravené obľúbeným spôsobom
kuskus
červenú cibuľu
sušené rajčiny
hrsť niečoho zeleného, v ideálnom prípade jedlého
tvrdý syr
dobrý olej – olivový alebo orechový
Keď je mäso takmer hotové, na oleji osmažíme cibuľu. Kuskus zalejeme vriacou vegetovou vodou. K cibuli pridáme sušené rajčiny a zelené byliny. Nastrúhame syr. Napučaný kuskus zmiešame s chuťovými prísadami, pokvapkáme olejom z rajčín alebo iným chutnejším a vysypeme vedľa mäsa.
Na kuskus zamiešaný do mäsa použijeme:
mäso pripravené obľúbeným spôsobom, napríklad naložené v gréckom korení a prudko osmažené, môže byť aj podusené, mäsová šťava nie je na škodu
kuskus
kúsok zeleniny, len taký veľký, aby nám neuškodil
hrsť niečoho zeleného
koreniny
dobrý olej
píniové oriešky
Kuskus zalejeme osolenou a okorenenou vodou. Zeleninu podusíme do chrumkava. Oriešky nasucho osmažíme na panvici. Päťminútový kuskus zmiešame s mäsom pripraveným obľúbeným spôsobom, zeleninou, okoreníme niečím zeleným. Posypeme píniovými orieškami, pokvapkáme chutným olejom a bagrujeme.
Kuskus je ideálny základ pre lenivých kuchárov, ktorý sa nedá pokaziť, dá sa pripraviť za pár minút každý deň v týždni s inou chuťou. Kuskus je celozrnná potravina, pri ktorej som schopná prekonať svoje slepačie predsudky. Ale presvedčenie, že správny chlap si zloží čiapku pri vstupe na cintorín, si nedám vziať.
Ďalšie články z piatka 29. septembra 2006
Eva Borušovičová: Frajerku si nevygúgliš, brácho
David Reten: Havlove topánky
Imrich Rešeta ml.: Hľadanie zmyslu života na lyžiach
Ester Ralbovská viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|