Štátna podpora závisti

Tak ako k Francúzom pôžitkárstvo, k Škótom lakomosť, k Írom lenivosť a k Talianom temperament, patrí vraj k Slovákom závisť. Myslí sa tým, že vo svojej ľudskej malosti neznášame každého, kto má viac ako my, ideálne peňazí, pretože o tých je takmer každý presvedčený, že má málo (na rozdiel od rozumu, kde sa ešte nikto nesťažoval, že by nemal dosť). Doteraz sme mohli vravieť, ako nás Európa ohovára, že našou typickou vlastnosťou je skôr pohostinnosť alebo srdečnosť, ale odvtedy, čo sme sa dozvedeli detaily finálnej verzie toho, čím sa plánujú naši zvolení zástupcovia zaoberať najbližšie štyri roky, môžeme akurát tak smutne prikyvovať. Závisť je pre nás teraz oficiálnou politickou doktrínou, ak sa podarí, zakotvíme ju aj do ústavy: „Slovenská republika je postavená na nenávisti ku všetkým, ktorí majú viac ako my. Právo závidieť a byť predmetom závisti je základným právom každého občana.“

Bola to veľmi dobrá taktika, namieriť predvolebnú kampaň na závidiacu väčšinu, na ľudí žijúcich v presvedčení, že každý, kto sa má lepšie, je ak už nie priamo zlodej, tak minimálne bezcharakterný hajzel, čo bezbranných chudákov už len svojou samotnou existenciou oberá o miesto na Zemi. Stačí občas žmurknúť na tých biednych, utrápených a vykorisťovaných, že ja viem, že za tvoju situáciu nemôžeš ty, ale iní sú všetkému na vine. Stačí občas pospletať spojenia ako „neuveriteľne vysoký príjem“ a Slovákovi je už jasné. Takí si tam kdesi žijú ako prasce v žite z toho, čo nám ukradli, nič nerobia a ja tu musím chodiť každý deň makať do roboty za desať tisíc hrubého. Toho budem voliť, čo takým odkundesom prachatým bude brať a mne bude dávať, pretože to je spravodlivosť.

Už sme si od socializmu bezmála odvykli, ale veď si zasa zvykneme. Znovu budeme všetci rovní, slová ako talent, šikovnosť, odvaha a usilovnosť vyškrtneme zo slovníka. Nahradíme ich jednotným výrazom „solidarita“ a obrazom spravodlivého rozloženia bohatstva, v ktorom len to, že niekto nie je schopný zarobiť viac, nemôže predsa znamenať, že by sa mal uspokojiť s málom. Chcel by niekto vytŕčať hlavu a vyvyšovať sa nad nás iba preto, že dokáže a chce sa mu niečo, čo my ostatní nevieme alebo sa nám nechce?

Osobne dúfam, že v nastoľovaní solidarity neostaneme len pri niečom takom prízemnom, ako sú peniaze. Bola by to večná škoda, veď je toľko ďalších statkov nespravodlivo rozdelených medzi obdarenú menšinu a ukrivdenú väčšinu, ktorá za nič nemôže. Je to snáď moja vina, že nie som od prírody pekný? Samozrejme, že nie je, napriek tomu som diskriminovaný, priamo aj nepriamo. V rámci solidarity treba tým neuveriteľne pekným exemplárom, čo ma oberajú o sebavedomie, z ich krásy mierne ubrať. Šmik sem, šmik tam, dajaká tá jazvička, nejaký ten vykrivený nos – a je to. Hneď sú nožnice estetickej nerovnosti o kus privretejšie. 

Alebo hudobný sluch. Však to je rovnaký talent ako schopnosť ľahko sa učiť, čo nás ňou všelijakí rýchlopečení samovzdelanci oberajú o dobre platené miesta. Nebudeš ty tu kamoško skackať s tou gitarou po pódiu, užívať si svetskú slávu, kým ja žeriem poľnú trávu. Pekne zlez dole, okamžite ma na tej gitare nauč hrať rovnako dobre a nie že povieš, aby som poctivo cvičil. Lebo ak hej, sem sa postavíš, pred ten amplión, tuto súdruh ti húkne do ucha a o pár minút sme si tak či tak rovní.

Ak veci dobre pôjdu, o štyri roky nám bude všetkým dobre. Každý bude mať rovnako, a ak ktosi nechtiac získa viac, hneď sa solidárne podelí, pekne podobrotky. Už si nebudeme viac závidieť, ale prijatú novelu ústavy nebude treba meniť. Jedného dňa zistíme, že doma je všetko v poriadku, akurát všetci naokolo majú oveľa viac. A táto závisť nám veľmi dlho vydrží.

Ďalšie články zo stredy 2. augusta 2006
Lukáš Krivošík: Friedman Country
Peter Pišťanek: Kto to nezažil, tomu opis nič nepovie
Imrich Rešeta ml.: Riešenie kariérnych problémov, s. r. o.