Dajte si pozor na prízraky

Po otvorení starovekého sarkofágu sa zrazu začnú v Louvri diať desivé udalosti. Tisícky rokov starý prízrak je aj v modernej dobe plnej techniky nepolapiteľným zjavom, na ktorý sú všetci odborníci krátki. Najmä ak vstúpi do mysle mladej Lisy (Sophie Marceauová), ktorá vďaka nemu získa zvláštne schopnosti. Nerovný boj s posadnutím sa začína.

Belphégor – Fantóm Louvru netrhal rebríčky návštevnosti našich kín, to je ľahko overiteľný fakt. Je totiž projektom, ktorý lepšie vynikne na malej obrazovke, najlepšie pekne doma, keď sa môžeme napáskovať do obľúbeného kresla. Jednoducho nepatrí medzi diela uctievané filmovými odborníkmi, ale čosi zvrátene pozitívne sa na ňom dá nájsť. Napríklad fakt, že sa mimoriadne nevydaril.

Dávno pred Da Vinciho kódom sa tvorcovia Belphégora dostali za hranice Louvru a nakrútili tu svoju snímku. Nevyrobili síce taký návštevnícky ošiaľ ako román Dana Browna a jeho adaptácia, no vyfúknuť prvenstvo takému obrovskému projektu je záslužné. A ešte nasúkať do filmu občas jemne eroticky poodhalenú Sophie Marceauovú ašpiruje na pochvalu tiež. Ak si spomínate napríklad naDagona, nahota je jedným z atribútov podobne ladených filmov. Belphégor však nie je natoľko strašidelný a brutálny, takže sa naň v pohode môžete dívať aj so svojimi ratolesťami. Teda za predpokladu, že sa ich vek ráta už v dvojciferných číslach.

Film má pôvod v rovnomennom francúzskom miniseriáli, ktorý v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zaznamenal veľký úspech v televíznom vysielaní. U nás sa, žiaľ, nikdy neobjavil, takže nemôžeme veľmi porovnávať kvality oboch projektov. Remake však bol nakrútený za priaznivejších technických okolností, pretože ducha, hoci biedne, ale predsa, generovali počítače. Zaujímalo by ma, ako by Belphégor vyzeral, keby sa na jeho produkcii podieľal Luc Besson, ktorý posledných pár rokov chŕli prostredníctvom svojej spoločnosti Europa Corp. popkornové akčné kusy, ako sú série Taxi alebo Kuriér. Určite by to napokon vzniklo podľa jeho scenára a nejako by doň zapasoval divokú automobilovú naháňačku aj v priestoroch múzea. Takto sa Belphégor síce zaobišiel bez akcie, ale zase dáva priestor ešte stále dobre vyzerajúcej Marceauovej, aby trochu mávala rukami, privierala oči a predstierala, že jej mozgovňu obsadil hieroglyfmi posadnutý duch. Ed Wood by z nej mal skrátka radosť.

Ako ste už možno z naznačeného vyčítali, Belphégor nie je príliš vydarený film. Hlavná hrdinka sa v ňom v pohode v noci premáva po prísne stráženom Louvri, postavy sa správajú, ako keby scenár napísal niekto, kto v živote žiadneho normálneho človeka vo svojej vankúšmi vystlatej cele nestretol a o replikách jednotlivých postáv radšej nehovorme. Dôležité je, aby ste si pred jeho sledovaním všetko toto uvedomili, pretože potom na vás čaká vtipný filmový zážitok. Môže vám byť jedno, že to tvorcovia tak pôvodne nezamýšľali, film má predsa zabávať. V tomto prípade to vyšlo, samozrejme, z naznačeného uhla pohľadu, aspoň na chválitebnú.

Belphégor – Fantóm Louvru, Belphégor – Le fantôme du Louvre. Francúzsko, 2001, 97 min.

Réžia: Jean-Paul Salomé
Scenár: Dani?le Thompsonová, Jérôme Tonnerre a Jean-Paul Salomé
Kamera: Jean-François Robin
Hudba: Bruno Coulais
Hrajú: Sophie Marceauová – Lisa, Michel Serrault – Verlac, Frédéric Diefenthal – Martin, Julie Christieová – Glenda, Jean-François Balmer – Bertrand, Patachou – Genevi?ve

Ostatné filmy z ponuky nájdete v našej filmovej sekcii.

Ďalšie články z piatka 23. júna 2006
Eva Borušovičová: A čo je to ten klitoris? 
Soňa B. Karvayová: Jahodový koláč na koniec sveta a iné katastrofy
David Reten: Hercule Poirot sa vracia