Paríž, Tokio a Jean Reno

Jean Reno sa už dávno stal priam francúzskou inštitúciou. Má za sebou toľko výrazných filmových úloh ako zrejme žiadny iný žijúci herec z krajiny pod Eiffelovkou. A hoci sa v posledných rokoch „všemožne snaží“ pokaziť si reputáciu, občas sa mu podarí zahrať si aj v niečom pozerateľnom. V kinách ešte stále premietajú slušný triler Ríša vlkov (r. Chris Nahon, 2005) a u nás si môžete stiahnuť komédiu Wasabi.

Hubert (Jean Reno) je nekompromisný policajt so svojráznymi metódami. Keďže je v neustálom nasadení, neostáva mu veľa času na súkromný život. Stretáva sa len s jednou ženou a aj to skôr z jej iniciatívy, pretože stále nemôže zabudnúť na svoju životnú lásku, s ktorou strávil niekoľko mesiacov pred devätnástimi rokmi. Jedného dňa omylom zmláti syna vysokého policajného hodnostára, a tak je donútený odísť na menší odpočinok. Vzápätí sa mu ozve právnik z Tokia s informáciou, že jeho dávna láska zomrela a uviedla ho ako jediného do závetu. Keďže o nej nepočul už takmer dvadsať rokov, je – mierne povedané – prekvapený, a preto sa vyberie odprevadiť ju na poslednú cestu. Po prílete do Tokia však zistí, že ďalšie prekvapenia tam na neho čakajú v rade ako školáci pred Dedom Mrázom.

Treba uznať, že Wasabi má slušný rozbeh: od úvodnej bitky na diskotéke cez postupné predstavovanie Huberta je dej dynamický a zábavný. O hlavnej postave sa dozvieme prakticky všetko v priebehu niekoľkých minút. Dej sa následne svižne presunie do Tokia, kde je nový priestor na manévrovanie a tiež konfrontáciu veľmi svojrázneho Huberta s miestnou spoločnosťou a kultúrou. Zaujímavý podtext filmu spočíva v protiklade zrelého Rena s mladými ľuďmi, ktorí navyše pochádzajú (aspoň pre neho a väčšinu Európanov) z nepochopiteľnej society, akou mladí Japonci sú. Kontrast je podčiarknutý okrem jazykovej bariéry trebárs aj oblečením. Hubert volí oblek tmavej farby a omladina pobehuje v modeloch rôznych farieb a tvarov.
Snímke nechýba ani komický parťák, ktorý síce vyzerá, ako keby práve vyliezol z jaskyne a objavil koleso, no minimálne v záverečnej scéne v banke dokáže mimikou pobaviť. Zvyšok jeho výstupov je však len sidekickovský štandard. Od Hubertovho príchodu si totiž sľubuje nejakú akciu ako za starých čias, preto strávi väčšinu času tým, že zháňa zbrane a teší sa na ich použitie, no zvyčajne prichádza s krížikom po funuse.

Režisér Kawczyk sa profiluje v žánri akčných komédií, má za sebou napríklad sériu Taxi, alebo remake Fanfána Tulipána. Žiaľ, práve tu mu akčné scény veľmi nevyšli. Všetko, čo si vyžaduje viac než jeden strih, už je trochu neprehľadné. Je to na škodu, pretože Hubert napríklad zmastí golfovými palicami skupinku chlapíkov, ale divák z toho veľa nemá. Film tiež zhadzuje nadnesenosť akčných scén: hoci je Reno kus chlapa, ťažko mu uveriť, že jednou ranou odhodí človeka na niekoľko metrov. To nedokázal blahej pamäti ani Old Shatterhand. Vrcholom je potom prestrelka v klube s počítačovými hrami, kde Reno priam ledabolo odstrelí poltucta záporákov.
Ak trochu sledujete tvorbu bývalého geniálneho režiséra Luca Bessona, ktorý sa dnes presunul do pozície scenáristu a producenta, pričom z oboch pozícií seká filmy ako spotrebný tovar, Wasabi medzi nimi predstavuje slušný priemer. Nedosahuje síce akčnosť oboch Kuriérov alebo Utrhnutého z reťaze, ale pobaví. Pri dnešnom stave kinematografie to nie je na zahodenie.

Wasabi, Wasabi. Francúzsko - Japonsko, 2001, 94. min.
Réžia: Gérard Krawczyk
Scenár: Luc Besson
Kamera: Gérard Sterin
Hudba: Eric Serra, Julien Schultheis
Hrajú: Jean Reno – Hubert Fiorentini, Ryoko Hirosueová – Yumi Yoshimidová, Michel Muller – Maurice „Momo“, Carole Bouquetová – Sofia, Yoshi Oida – Takanava