Do faka aj s takou kampaňou!

Som sklamaný z tohtoročnej predvolebnej kampane. Dlhá a nudná. Žiadna veľká zábava, takmer nikto, komu by sa dalo rehotať. Je síce pravda, že isté hnutie mysle ma na chvíľu pobavilo svojím sloganom v štýle „Žeriete trus? Žerte aj nás!“ a iné hnutie zasa básničkami, ktoré mimoriadne oslovili takmer celú populáciu vo veku od 6 do 8 rokov, ale v porovnaní s tým, čo tu bolo v minulých voľbách, je to ťažká slabota. Od januára som sa tešil, ako dám dokopy sériu článkov o najväčších volebných skvostoch, ale teraz musím smutne skonštatovať, že to vystačí maximálne na úvodník, aj to len taký kratší.

Podarilo sa mi vidieť nejaké predvolebné štúdio, normálne aj s Janom Ľuptákom, ale čo z toho? Moderátor ho poriadne nepustil k slovu a vždy, keď sa zdalo, že Jano už-už chytá horkú robotnícku slinu, vypršal mu čas. Nabudúce si radšej pozriem Prelet nad kukučím hniezdom, tam majú blázni viac priestoru.

Nádeje som vkladal do osobností združených v Strane ohrdnutých moderátoriek a spot s Dušanom Rapošom, čo občas pustili v kinách namiesto žurnálu, mal isté ambície uspokojiť náročného diváka, ale ostalo len pri výroku v duchu „Tak ako som robil naozaj filmy, budem naozaj robiť aj politiku“. Akože pre toto ich má ísť niekto voliť? Keby aspoň sľúbili, že nakrútia Fontánu pre Zuzanu IV až XII, alebo druhý diel neopakovateľného feťáckeho bijáku Suzanne, keď už sa Rapoš stane ministrom kultúry.

Ani ďalšie bizarné kreatúry politických kandidátok veľa zábavy nepriniesli, a pritom to vyzeralo spočiatku nádejne. Lenže počúvať komunistov, ako chodia po meste so soundsystémom a hudú si dookola svoje o kapitalistickom prevrate v roku 1989, to už tu bolo aj minule a nemá ako zaujať, ani keby sa Ševc rovno postavil na tie svoje netopierie uši. Možno mali orgány predsa len aspoň do volieb nezrušiť tých Kotlebových náckov, určite by spravili pár pekných pochodov. Nebolo by to síce vtipné, len smiešne, ale možno by popri tom ešte aj utrhli nejaké percento z elektorátu SNS a my by sme sa po voľbách nemuseli až tak hanbiť, kto všetko už je zasa v parlamente.

Jedno príjemné prekvapenie som si však na záver predsa len nechal. Vždy, keď som mohol, pozeral som v televízii predvolebnú reklamu, pretože tam sa to v minulosti hemžilo produkciou svetovej úrovne 80. rokov. V peknej tradícii pokračovala akási bezvýznamná strana (názov som, chvalabohu, zabudol) so spotom v štýle spomienok na maturitné tablo a celkom zaujalo HZDS, ako tam Mečiar spustil bez prípravy a presne tak to aj vyzeralo.
Neočakávaným vrcholom celej kampane boli pre mňa komunisti z SDĽ. Kto by to povedal, že práve oni prídu s najlepšou kreatívou. Ak ste nevideli, určite si to ešte vyčíhajte. V animovanom spote sa najskôr vraví o zdraví ako tom najcennejšom, potom tuším detský smiech a do tretice hnusný tank idúci po zelenej lúke, že takéto teda sa nám tu nepáči. Potiaľto celkom bežný spot, veď kto už by chcel, aby tanky na zelenej lúke valcovali pracovité včielky-robotnice. Ohromná je až pointa. SDĽ ide do volieb s programom zrušiť ministerstvo obrany a ušetrené peniaze presunúť na zdravotníctvo a sociálne výhody. Proletári tento rok veru dobre do bonga natlačili. Inak, nebol ten gambler Kanis z SDĽ svojho času práve ministrom obrany?

Najsmutnejšie je, že predvolebná kampaň bola práve tým obdobím, keď sme sa mohli naposledy schuti zasmiať. Súdiac podľa súčasných preferencií, po voľbách sa už smiať tak skoro nebudeme. Do faka aj s takou kampaňou!

Ďalšie články zo štvrtka 15. júna 2006
Jana Kováčová: Vyplatí sa predvolebné lži posudzovať z hľadiska výsledku?
Imrich Rešeta ml.:Dobrý film a veľa podnetného 
Lukáš Rajtár: Kto sa hrá, nehnevá 
Ľuboš Vodička: Čukotka v podaní Martina Wágnera