IT samčekovia a ich teritórium

Do jej života vstúpil nový muž. Aj do bytu. A do postele. A potom vstúpil aj do jej najosobnejšieho priestoru. Do jej osobného počítača. Nejako divne sa jej zasekával a nový priateľ po zbežnej kontrole skonštatoval, že je to pravdepodobne zlou inštaláciou operačného systému, a hneď sa aj pustil do preinštalovávania. Nenechal kameň na kameni, zmenil všetky nastavenia, na ktoré bola zvyknutá. Popri tom klial ako pohan a zrazu prišla tá zásadná otázka: Preboha, ktorý diletant ti to takto nainštaloval?

Až vtedy si uvedomila, že to bol jeho predchodca, ktorý bol pred ním v jej živote, v byte a v posteli. A bol aj v jej počítači. Uvedomila si, že až týmto definitívne odišiel z jej života a na jeho miesto prišiel nový muž, ktorý si tu vymedzuje a značkuje svoje teritórium.

Je to zato zvláštne, ako sa niektoré situácie bez ohľadu na technologický pokrok vo svojej podstate absolútne nemenia. Zvlášť tie, týkajúce sa najintímnejších medziľudských vzťahov, či vzťahov medzi živočíchmi vôbec. Dokonca by sa dalo celkom úspešne tvrdiť, že ľudia technologický pokrok zohľadňujú v prvom rade práve pre tie situácie, práve pri nich sa naň najrýchlejšie adaptujú a privlastnia si z pokroku to, čo sa im najviac hodí do krámu. Dotiahnuté ad absurdum podľa učenia môjho obľúbeného evolucionistu Matta Ridleyho, technologický pokrok je tu len vďaka tomu, že sa stále snažíme udržiavať náskok pred ostatnými práve v medziľudských vzťahoch.

Veď si to len zoberte. Nebyť napríklad takej pornografie, ktorá je prejavom všeobecného záujmu o sex, nerozvinul by sa vôbec internet. Kto by sa pre vojenské či vedecké účely trápil s tým, ako zobrazovať obrázky, video, ako ochrániť svoj háklivý obsah pred nežiaducimi návštevníkmi a škodcami, nerozvinul by sa internetový obchod, platby cez internet, ani internetová reklama. Ale nemusíme hneď skĺznuť k pornu, stačí sledovať obyčajnú ľudskú potrebu komunikácie a čo to urobilo s vývojom a rozšírením mobilných telefónov. Pri nástupe esemesiek experti na mobilnú komunikáciu tvrdili, že táto nepohodlná metóda sa vôbec neuchytí a ajhľa, dnes je vraj jedným z najčastejšie používaných spôsobov, ako dať niekomu kopačky. Je to podlé, netreba sa dívať nikomu do očí a nemusíme si vypočuť žiadne nadávky ani plač, ale o čo je to hnusnejšie, ako nechať načarbaný odkaz na stene jaskyne alebo zmiznúť úplne bez slova?

Ale späť k teritóriu a jeho vymedzovaniu. Zvieratá používajú na vymedzovanie si svojho teritória najčastejšie pachové značky. Vtáky obhajujú vymedzené teritórium trilkovaním, kuvikaním, húkaním. My, tvory s hypertrofovanou inteligenciou máme na podobné činnosti počítačové nastavenia.

Samozrejme, keď žene jej nový muž preinštaloval jej počítač, takmer ju z tých nových widnowsov trafil šľak, nič nevedela nájsť, mala problém rozoznávať nové ikony. Chvíľu to trvá, kým si teritórium na pach nového samčeka zvykne a naučí sa fungovať podľa nových nastavení.

Ďalšie články z pondelka 5. júna 2006
Jana Kováčová: Máte právo volať o pomoc – a to jednoznačne!
Miroslav Ulman: Ornella Muti v slovenskom filme 
Peter Pišťanek: Záchrancovia kultúry