Šokujte svoju matku! Nezabudnite na ňu.

Ak nemáte školopovinné, prípadne do škôlky chodiace dieťa, ktoré už dva týždne usilovne pripravuje nejaký skvelý papierový darček s básničkou a besiedku pre mamičky, mohlo by vám ujsť, aký deň je v nedeľu. Mne to neušlo, lebo síce také dieťa nemám, ale zato občas mrknem k Marthe Stewartovej. Tá nám už od Veľkej noci pripomína, že Deň matiek sa blíži a že zabudnúť na to je omnoho trestuhodnejšie ako miliónové daňové úniky. Pozrela som si jej tipy na darčeky pre mamičky a babičky a rozmýšľala som nad tým, aké darčeky sme mame chystali kedysi ako deti.

Spomenula som si na chňapku zo starého županu, ktorú som mame ušila, papierové srdiečko s vlastnými veršami a ilustráciami, ktoré vyrobila sestra. Na nejakú zásterku, pri ktorej som chytala nervy, lebo ma šijací stroj nechcel poslúchať. Veľa najlepšej čokolády, akú sme si v danom momente vedeli vôbec predstaviť. Kvety, rezané, aj kvetináčové. A aspoň dvadsať druhov najrozličnejších ihelníčkov. Rozmýšľala som nad darčekmi, ktoré sme vtedy mame dávali, ale myslela som aj na to, aká bola vtedy a aká je dnes. Ako sme sa všetky tri strašne zmenili. Zmenila sa aj doba, v ktorej žijeme.

Kedysi s nami mama liezla po koberci, vyrábala nám bábky a hrala divadlo, šila a štrikovala modely z Burdy, takže sme vždy držali krok s módou, až z toho súdružky učiteľky v škole išlo poraziť. Bola schopná nespať do tretej nadránom, aby si dokončila elegantné šaty na ples (v ktorých som ja o pätnásť rokov išla na stužkovú, lebo boli jednoducho neodolateľné), behom večera ušiť nohavice (ak sme boli ochotné vzdať sa vreciek, lebo tie sa jej nechcelo šiť) alebo sukňu na traky. Šila aj vetrovky a otepľovačky, kabáty z plyšu, dlhé batistové sukne, vypracované saká s podšívkou, modely na večer aj na deň, do spoločnosti aj na doma. Vedela zužitkovať kvalitnú látku zo staršieho modelu, prešívať, vyšívať, našívať aplikácie aj falošné visačky, takže jej 100% handmade výrobky mohli byť pokladané za značkové. Boli také časy. Ak ste chceli chodiť pekne a kvalitne oblečení, museli ste vedieť aspoň trochu šiť. A tak každá mama potrebovala aspoň jeden ihelníček, aby jej postrážil všetky ihly a špendlíky.

Dnes už moja mama ihelníček nepotrebuje. Keď sa jej naposledy pokazil šijací stroj, nebola schopná dať si ho opraviť takmer štyri roky. Prečo? Lebo nemusela. Šijací stroj používa nanajvýš raz do roka, keď si potrebuje zahnúť nové nohavice a na to môže použiť aj naše staré rachotiny. Dnes je do tretej ráno hore len tých pár dní do roka, keď finišuje s uzávierkami pred odovzdávaním daňových priznaní. O šití sníva, ale v podstate je to pre ňu už strata času. Nájsť a vybrať strih, prekresliť ho na papier a vystrihnúť, zohnať látku, vystrihnúť, sfercovať, zaendlovať, zošiť, začistiť, prípadne ešte podlepovať vlizelínom, a nakoniec žehliť. Načo toľko práce, keď sa cestou z daňového úradu môže zastaviť v obchode a kúpiť si hotové oblečenie? Dnes už moja mama nešije, ale už ani nerobí od siedmej do pol štvrtej ako kedysi. Má voľný pracovný čas a pracuje z domu, čo znamená, že pracuje odkedy vstane až kým nejde spať. Niekedy si spraví výjazdový deň, ako napríklad dnes, keď vybavuje veci s daňovými úradmi, sociálnymi poisťovňami, vysvetľuje klientom nové zákony a že faktúry treba číslovať a vkladať do šanónov podľa dátumu, lebo inak sa v tom nevyzná ani divá sviňa. Zásobená novými podkladmi pre daň z pridanej hodnoty sa tu zastaví, smrť v očiach od únavy a znechutenia, celý deň nič nejedla, a tak niečo rýchlo zje a zase letí preč, aby mala kde pred svojím panelákom zaparkovať. Tak to bolo aj dnes. Uvedomila som si, že to nie je až tak dávno, čo to bolo opačne, že ja som bola unavená a znechutená a ona mi niečo uvarila a bolo mi hneď lepšie. A že to možno zase dlho nepotrvá a ona sa zmení na vyvárajúcu babičku, ku ktorej si budeme chodiť po recepty na štrúdľu a jej sarkastické a dobre mierené poznámky o našom živote. Keďže neviem, či bude mať v nedeľu čas, predsa len – termín odovzdania mesačného DPH sa blíži, urobila som jej tortokoláč ku Dňu matiek.

Margotkovník
Potrebujeme:
1 tyčinku margot (veľkú)
2 šálky polohrubej múky
? šálky práškového cukru
? šálky oleja
1 šľahačkovú smotanu
1 šálku mlieka
2 vajcia
1 prášok do pečiva
1 vanilkový cukor
štipku soli
Lenivá čokoládová poleva
čokoláda
trocha masla
dve lyžice rumu
lentilky
šľahačka

Zapneme rúru na dvesto stupňov. V mise si zmiešame všetky sypké prísady: múku, cukor, prášok do pečiva, vanilkový cukor a soľ. Pridáme zvyšné prísady – okrem margotky – a dobre všetko zmiešame. Ak by vás rozrušovala nejaká tá hrudka, použite ponorný mixér. Nakoniec do cesta opatrne primiešame na hrubom strúhadle nastrúhanú margotku. Cesto vlejeme do maslom vymastenej a múkou vysypanej tortovej formy. Pečieme v rúre niečo cez štyridsať minút, kým sa vám nebude zvrchu pozdávať farba a na špajli sa po vpichnutí nezachytí žiadne cesto.

Po vychladnutí vyberieme z formy a naaranžujeme na tortový podnos alebo pekný tanier. V mikrovlnke roztopíme v miske nalámanú čokoládu z veľkého veľkonočného zajaca a jedno veľkonočné čokoládové vajce. Primiešame trochu masla a dve lyžice rumu. Ak sa vám to trochu zgrcne, nezúfajte. Nech vás uteší, že aj mne sa. Ak nechcete, aby sa vám to zrazilo, pridávajte rum pomaly, alebo si kúpte hotovú polevu v prášku a postupujte podľa návodu na obale. A nemusí to byť práve čokoládová poleva. Skvelé to môže byť aj s cukrovou polevou akejkoľvek farby a chuti. Takže naspäť k poleve. Natrieme ju na tortu a navrchu spravíme nejakú ozdobu. Podávame so šľahačkou.

Na mňa doľahlo detstvo a vybrala som si ako dekoráciu srdiečko z lentiliek. Pomáhal mi Oliver, tak je to srdiečko len s odretými ušami, ale s o to väčšou láskou. A mama to ocenila. Síce najskôr frflala, načo som tam dávala margotku, či tam nestačilo nasypať kokos, ale nakoniec si dala dva kúsky.

A čo sa týka ihelníčkov, objavila som stránku, kde ihelníčky ešte nevymreli. Som týmto faktom taká nadšená, že asi oprášim svoj starý veritas a ušijem mame do nedele aspoň jeden ihelníček. A možno nielen jej, ale všetkým mamám, babičkám a tetám v mojom okolí. Lebo špendlíky musia niekde bývať. A nikdy neviete, kedy ich budete potrebovať, tak nech sú pekne po ruke.

Ďalšie články z piatka 12. mája 2006
Elena Akácsová: Ako to robia iné ryby?
David Reten: Slovenskooo, Slovenskooo!
Imrich Rešeta ml.: Faust a spol.