Vonku a s chuťou

Keď sa vonku oteplí a zase všetko zazelenie, vyliezame von, aby sme sa pokochali a najedli sa vonku. Deväťdesiat percent všetkých chatárov a turistov, ktorých poznám, motivuje k vytiahnutiu päty z domu práve akt jedenia na čerstvom vzduchu. A samozrejme – ešte ten gejzír nápadov, čo si môžu uvariť a skonzumovať. Lebo povedzme si to na rovinu: vonku aj párky chutia inak a sú dokonca lepšie ako sviečková na smotane v interiéri.

Pamätám si, ako sme v detstve chodili víkend čo víkend budovať našu chatku v záhradkárskej osade neďaleko Bratislavy a sobotu čo sobotu sme mali na obed chlieb so syrom a paštétou a čerstvo natrhanými reďkovkami, mladou cibuľkou, neskôr paradajkami a paprikami ešte teplými od slnka. Okolo nás bzučali komáre a otravné mušky, ktoré keď sa do vás zahryzli, postihnutá časť tela vám napuchla na trojnásobnú veľkosť oproti normálu a sfialovela takmer do čierna, akoby ste boli na dovolenke v Afrike a nie tu za humnami. Ale to nám nevadilo a aspoň mne to jednoduché jedlo pripadalo priam ako božská manna, dokonalé, neprekonateľné a večné ako stavba tej našej slávnej chatky. Možno k jedinečnosti toho pokrmu prispievala aj jedinečnosť prostredia, v ktorom sme ho jedli. Torzo večne rozostavenej chatky, búda na náradie prelezená myšami, ktoré zožrali všetko, dokonca aj toaletný papier, jediný poľný záchod pre celú osadu, do bordova opálení bodrí záhradkári v neuveriteľných modeloch retro plaviek, striedavo okopávajúci hriadky a opaľujúci sa na krikľavo kvetovaných rozkladacích ruských posteliach. A v neposlednom rade naši rodičia, rozhádaní od soboty rána do nedele večera, čo bola naša opora, naša istota, pevný bod vo vesmíre.

Neskôr, keď sa naši rozviedli a chatka v osade prestala byť súčasťou mojej časti vesmíru, som jedávala vonku len občas, u babičky a počas letných alternatívnych festivalov. Mojím vonkajším letným jedlom, ktorého som sa nevedela dojesť, boli jogurty, neskôr jogurty a pivo. Asi starnem, lebo zatiaľ čo vtedy mi tá kombinácia robila dobre a z ušetrených peňazí som si mohla kupovať knižky, dnes by som vďaka nej asi presedela celý deň na záchode. V súčasnosti dávam v lete prednosť rôznym šalátom, prípadne veľmi sviežej a ľahkej váre. Keby som varila len pre seba, tak sa zaobídem celkom bez mäsa, ale moji dvaja chlapi, malý aj veľký, musia mať aspoň náznak zvieraciny v jedle, inak sa ho ani nedotknú.

Ultra ľahké a rýchle mäsko s cukinou
Potrebujeme:
jedno alebo dve kuracie prsia
mladú cukinu
dve cibule
jeden strúčik cesnaku
tri alebo štyri paradajky
trochu oleja
soľ
bazalku

Cibule pokrájame a spolu s nadrobno pokrájaným strúčikom cesnaku na troche oleja v panvici opražíme do zlatista. Kým sa tak stane, nakrájame si prsia na malé kocky. Pridáme do panvice a opečieme, miešame, aby sa mäso „zatiahlo“. Ošúpeme a nakrájame si cukinu. Keďže je cukina ešte mladá, semienka vnútri sú ešte mäkké, takže sa nemusíme namáhať s ich vyberaním (to by nám z cukiny nezostalo nič). Hodíme do panvice a dusíme spolu s mäsom. Zatiaľ si pripravíme paradajky. Paradajky zabaríme horúcou vodou a ošúpeme. Potom rozkrájame na menšie kúsky a hodíme do panvice. (Ak ste leniví, nešúpte, ale nakrájajte paradajky na čo najmenšie kúsky, aby vás neomínali veľké paradajkové šupkové šúľance v jedle.) Keďže sme doteraz na to zabudli, pridáme soľ a bazalku. Keď už sú mäso a cukina mäkké, čo bude naozaj za malú chvíľu, môžeme podávať.

Výborne sa k jedlu hodí zemiaková kaša a nastrúhaná uhorka, ale celkom dobre si ho viem predstaviť aj s chlebom alebo pitou a akýmkoľvek šalátom zo živej zeleniny.

Neviem, či to súvisí s deformáciou z detstva, alebo vlastnou pohodlnosťou, ale každé leto podľahnem nejakému konkrétnemu receptu, ktorý potom vydržím jesť doaleluja, minimálne však päťkrát týždenne. Myslím, že tentoraz to ani tak dlho netrvalo a už som si svoj tohtoročný recept našla.

Ďalšie články z piatka 28. apríla 2006
Elena Akácsová: Ako sa u nás balia baby
David Reten: Moderná doba štyroch svadieb a jedného pohrebu
Imrich Rešeta ml.: Fantozziho predchodca, cyberpunkový Johnny Mnemonic a kreslený Ben Hur