Ružový veterán sa vrátil do filmu

Keďže v tejto chvíli už ste všetci zrejme v rámci reklamnej akcie T-Comu  videli najnovšiu inkarnáciu inšpektora Clouseaua vo filme Ružový panter (r. Shawn Levy) zdarma vo vašom kine, nebude od veci pozrieť sa trochu bližšie na celú filmovú sériu.

Komisár Dreyfus: „Dajte mi desať mužov, ako je Clouseau, a mohol by som zničiť celý svet.“ Komisár Clouseau na Stope (1964)

História Ružového pantera sa začala písať v roku 1963, keď sa do amerických kín dostala snímka Ružový panter režiséra Blaka Edwardsa. Ten, mimochodom, nakrútil – až na jednu výnimku a aktuálny remake – všetky diely série. Hlavnú postavu, seladónskeho zlodeja Sira Charlesa Lyttona, stvárnil David Niven, ktorý sa objavil napríklad po boku Jeana-Paula Belmonda v snímke Veľký šéf (r. Gérard Oury, 1969). Inšpektor Clouseau (Peter Sellers) tu hral druhé husle a v podstate bol len vedľajšou komickou figúrkou. Nebyť Sellersovho podania, asi by sme sa dočkali série filmov o prefíkanom zlodejovi, no práve na Clouseaua diváci reagovali najlepšie a vďaka tomuto úspechu vznikol kult.

Clouseau: „Sledujte to auto!“
(Povie taxikárovi, ktorý vystúpi a beží za podozrivým vozidlom.)
Návrat Ružového pantera (1975)

Peter Sellers si zahral inšpektora Clouseaua celkovo päťkrát a dve ďalšie snímky, Stopa Ružového pantera (1982) a Kliatba Ružového pantera (1983), vznikli za pomoci hercových záberov, ktoré neboli použité v predchádzajúcich filmoch. Okrem týchto dvoch pohrobkov ešte jestvuje film Inšpektor Clouseau z roku 1968, ktorý sa zaobišiel bez Sellersa a Blaka Edwardsa na režisérskej stoličke. Popleteného policajta stvárnil Alan Arkin, známy napríklad z Nožnicovorukého Edwarda (r. Tim Burton, 1990). Predposledný pokus o oživenie série vznikol v roku 1993. V snímke Syn Ružového pantera si Clouseauovho potomka zahral komediálny herec a režisér Roberto Benigni, ktorého môžete aktuálne vidieť aj v našich kinách vo filme Tiger a sneh.

Clouseau: „Zhrňme si fakty. Vieme, že profesor Fassbinder bol unesený. Po druhé, že ho niekto uniesol. A po tretie, že ma páli ruka!“
Ružový panter znovu zasahuje (1976)

V redakcii mi síce zakázali prepísať foneticky hudobný motív z Ružového pantera, ale hádam sa medzi vami nenájde nikto, kto by túto nesmrteľnú džezovú líniu nepoznal. Henry Mancini ju napísal pre prvého Ružového pantera z roku 1963. Práve ona je poznávacím znamením celej série, rovnako ako inšpektorov ázijský pomocník Kato (Burt Kwouk), ktorý na Clouseaua neustále útočí, aby ho udržal v strehu. Ten za to na Katovu adresu s obľubou používa slovné spojenia typu „žltá opica“, čo by sa dnes už asi zdalo divákom rasistické. V panterovskej sérii to však, napodiv, funguje, rovnako ako humor, ktorý by sa za iných okolností zdal byť trápny. V Sellersovom podaní to však v kombinácii s vynikajúcou réžiou Blaka Edwardsa vychádza na výbornú. Posledným, no o nič menej dôležitým poznávacím znamením celej série je šéf inšpektor Dreyfus v podaní českého rodáka Herberta Loma. Vo viacerých snímkach sa dokonca stáva Clouseauovým nemesis, pretože sa ho snaží zničiť za to, že nešikovný inšpektor nevedomky neustále ubližuje jemu. Časom si dokonca vypestoval charakteristický tik v oku, ktorým reaguje na Clouseauove výstrelky.

Clouseau: „Hryzie váš pes?“
Hotelový zamestnanec: „Nie.“
(Clouseau za zohne a pohladí psa.)
Clouseau: „Pekný psík.“
(Zviera ho pohryzie do ruky.)
Clouseau: „Myslel som, že ste povedali, že váš pes nehryzie!“
Hotelový zamestnanec: „To nie je môj pes.“
Ružový panter opäť zasahuje (1976)

Najnovší prírastok do série filmov o diamante Ružový panter je desiatym poradí a rošády okolo obsadenia hlavnej úlohy sa podobali tým, ktoré sa diali okolo nového Jamesa Bonda. Mimochodom, nespomínam ho náhodou – tí, čo videli film, už vedia. Istý čas sedel na režisérskej stoličke Ivan Reitman (Krotitelia duchov), ktorý si do hlavnej úlohy obsadil Chrisa Tuckera (Križovatka smrti), čo by (ak by Tucker ostal) bol výrazný odklon od nastolenej línie. Odhliadnuc od farby pleti sa totiž Tucker vo svojich filmoch prezentuje najmä nezastaviteľnou rýchlopalnou „držkou“, za ktorú by sa nehanbil ani Eddie Murphy v časoch svojej najväčšej slávy. A taký Clouseau rozhodne nie je. Je osobitý, nešikovný, niekedy až nekonečne deštruktívny, a práve preto neodolateľný.

Ďalšie články z utorka 28. marca 2006
Barbora Tinková: Nepresný zber presných údajov
Maxim E. Matkin: Jediná skutočná láska
Rado Ondřejíček: „To je nejaký nový Brian Adams?”