Nestarnúca belgická akčná ikona v dvojitom balení

Minulosť je zákerná. Dnes už tomu človek ani veriť nechce, ale jednou z akčných ikon osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bol popri Arnoldovi Schwarzeneggerovi a Sylvestrovi Stallonem skutočne aj Belgičan so vzhľadom atléta – Jean-Claude Van Damme. U nás ste si mohli stiahnuť dve snímky, v ktorých stvárnil hlavú úlohu:Legionár a Prebudená smrť.

Každý slávnejší herec potrebuje nejakú legendu o tom, ako sa dostal do filmu, prípadne čo robil pred tým. Steven Seagal bol údajne tajný agent a Van Damme začal tým, že sa narodil 18. októbra 1960 so vcelku podivným menom – Jean-Claude Camille François Van Varenberg. Je jasné, že ako dieťa to s takým menom nemal jednoduché, takže sa pre výsmech okolia začal venovať karate. Bol dokonca natoľko dobrý, že sa v roku 1980 stal európskym šampiónom v strednej váhe. Podobne ako ďalší šampión, Chuck Norris, neskôr zakotvil v pohyblivých obrázkoch a pohybuje sa v nich so striedavým úspechom dodnes. Mimochodom, práve Norris mu dohodil v USA džob vyhadzovača v nočnom klube a neskôr ho pretlačil do drobnej úlohy vo svojej snímke Stratení v akcii.

Van Damme sa však stále pretĺkal len pomocnými prácami a štekmi vo filmoch, kým prišiel zlom v podobe zápornej úlohy ruského bojovníka vo filme Karate Tiger (1985) a následne legendárny Krvavý šport. Ten bol údajne taký zlý, že trvalo dva roky, než sa napokon na hercovo naliehanie dostal do kín. Finálna verzia je výsledkom dlhého strihania a nehľadiac na kvalitu vystrelil Van Damma na post hviezdy filmov s bojovými umeniami. Najbližšiu dekádu mal pomerne úspešnú a bohatú aj na kvalitné snímky, môžeme si tu spomenúť trebárs Univerzálneho vojaka (r. Roland Emmerich, 1992) alebo Živý terč (r. John Woo, 1993), ktoré patria medzi najlepšie v jeho filmografii.

Jean-Claude Van Damme sa do povedomia divákov zapísal okrem vynikajúcich fyzických dispozícií aj vzhľadom, vďaka ktorému boli jeho snímky úspešné i v ženskom publiku. Mimochodom, práve vizáž mu je možno na ťarchu, hoci sa z vymydleného fešáka občas prerodí na zarasteného drsniaka s dlhými mastnými vlasmi, ako napríklad v už spomínanom Živom terči. Ženy mu aj tak nedávajú pokoj a v súčasnosti nažíva v piatom manželstve, pričom z predchádzajúcich má 3 deti. Diváci ho však majú skôr radi vďaka trademarkom, akým je jeho roznožka, ktorá sa objaví takmer v každom filme, alebo fakt, že ním stvárnené postavy zvyčajne najskôr dostanú pekne na frak, než sa finálne naštvú a vymlátia protivníkov. A ešte sa údajne objavil pod maskou mimozemšťana v prvom Predátorovi (r. John McTiernan, 1987). Hoci to nie je pravda, začiatkom deväťdesiatych rokov sme si o tom ako malí šarvanci šuškali a významne na seba pomrkávali. Aj takto sa robia mýty.

Jean-Claude nie je nejaký tupý mlátič, ako by sa možno zdalo. Päť rokov študoval klasický balet, takže dokáže úžasne zladiť svoje pohyby, hovorí po flámsky, po anglicky, po francúzsky, po španielsky a nemecky. Okrem toho počúva klasickú hudbu a jeho favoritom je údajne Beethoven. Aby sme to ešte zaklincovali, stal sa predobrazom postavy Johnyho Caga z videohry Mortal Kombat.

Kariéra Jeana-Clauda Van Damma v posledných rokoch nevyzerá veľmi zdravo, hoci ju dopuje spoluprácou s kvalitnými režisérmi. Hodnotné kusy nakrútil pod režijným vedením Tsuiho Harka, napríklad Zdvojený úder (1997) a Kontraband (1998). U nás ste si mohlistiahnuť Prebudenú smrť z roku 2004, kde stvárnil bývalého gangstra, ktorému čínska mafia zabije manželku a tým si vlastne podpíše hromadný rozsudok smrti. Snímka je na hercove pomery dosť krvavá a napriek banálnemu scenáru sa dočkáme niekoľkých vydarených, najmä bojových scén.

Druhou snímkou vhodnou na nedeľné popoludnie jeLegionár z roku 1998. Francúzsky boxer, v podaní hádajte koho, sa v ňom zapletie so ženou mafiánskeho šéfa a život si zachráni jedine vstupom do cudzineckej légie. Tu musí prežiť nielen drsný výcvik, útoky krvilačných partizánov, ale aj najatého zabijaka, ktorého za ním pošle spomínaný boss. Snímka je zaujímavá faktom, že bojové scény čiastočne ustúpili príbehu a Van Damme sa tu dokonca dopúšťa herectva.

Pokiaľ ste v zlatých časoch z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia hltali všetky nekvalitné videokazety so simultánnym dabingom, určite ste na Jeana-Clauda Van Damma natrafili. Bol vtedy hviezdou tzv. martial arts filmov a fakt, že je dnes už v istých kruhoch legendou, mu nikto nevezme. Skončil síce inak ako jeho súputníci Sylvester či Arnold, no stále má na to, aby nakopal stádo anonymných protivníkov.

Ďalšie články z piatka 24. marca 2006
Eva Borušovičová: Psychopatom ľahko a navždy
Soňa B. Karvayová: S langošom v cieli
David Reten: Bez miery!