Nositelia tradície

Jedna dedina, dve folklórne skupiny. Zdanlivo idyla a radosť z dvojnásobného kultúrneho a národného života obce. Prvej skupine šéfuje žena a zároveň matka. Syn je muzikant, ale nemá sluch. Zato má dobré postavenie vo fabrike a z toho občas niečo kvapne aj skupine. Druhá skupina, vytvorená ľuďmi, čo v prvej nevydržali riadiace a personálne metódy matky, nemá také dobré ekonomické zázemie, iba viac talentov, nápadov a ochotných organizátorov. Pripravuje rôzne podujatia, ktorými udržiava nielen tradície obce, ale najmä čulý spoločenský život.

Všetko by bolo znesiteľné, keby šéfka prvej skupiny nebránila svojim členom zúčastňovať sa podujatí organizovaných tou konkurenčnou. Vzťahy sa zamotávajú, kto si to nechce rozhádzať s vedúcimi a členmi jednej skupiny, nepríde na akcie organizované druhou. Spor sa prenáša na celú dedinu a šíri sa aj mimo nej, na celoslovenské podujatia. Ak niekam pozvú len jednu zo skupín, oheň je na streche.

Bolo by to na smiech, keby to nebolo smutné. Nehovoriac o celkovom smutnom stave folklórnych skupín, ktoré boli za socializmu skutočne významnými nositeľmi a udržiavateľmi rôznorodosti miestneho autentického folklóru. Lenže babky a dedkovia, ktorí ešte pamätali folklór v nejaviskovej podobe, vymreli a folklórnych skupín sa zmocnili ambiciózni amatéri pamätajúci si len to, čo videli na festivaloch od „lepších“ súborov, z televízie, z bombastických šou domácej i zahraničnej proveniencie. Miestny autentický folklór je v háji. Teda to si myslia smutní folkloristi, ktorí tak nemajú kde čerpať autenticitu do svojich umeleckých programov. Keď to však zoberieme trošku s odstupom, nie je práve sedmoslivkárske hašterenie a schopnosť malé a nevýznamné rozbiť ešte na menšie a bezvýznamnejšie ten skutočný a jediný autentický slovenský folklór? Veď kde inde majú toľko politických strán s členskou základňou, čo sa vojde do osobného výťahu?

 Riešenie neriešiteľnej situácie v našej dedine sa však črtá. V susednej obci sa našiel podnikavý vedúci tamojšej folklórnej skupiny, ktorý začal účinkujúcim platiť za vystúpenia. A tak do svojho akčného umeleckého telesa postupne láka najlepšie speváčky a tanečníkov zo širokého okolia, aj z dvoch rozhašterených skupín. Vďaka neviditeľnej ruke trhu postupne zaniknú skupiny i to autentické hašterenie. Zostane len krásne jednotný globalizovaný neautentický gýč.