Semmeringbahn, železnica medzi kopcami

Keď ju uviedli do prevádzky, mala na svojom rováši 1048 ľudských obetí, ktoré zahynuli pri jej výstavbe. Pri jej stavbe sa spotrebovalo 64 a pol milióna tehál. Svoj literárny obraz našla v knihe Pálčivé tajomstvo Stefana Zweiga, ako aj v románe Karla Krausa Posledné dni ľudstva. Aj takýto pohľad je možný na 41 km dlhú železničnú trať s 15 tunelmi, 16 viaduktmi a 129 mostmi, spájajúcu rakúske mestá Gloggnitz a Murzzuschlag, ležiace asi 70 km južne od Viedne. V roku 1988 ju zapísali ako technickú pamiatku na listinu UNESCO. Na úplnom začiatku stálo politické rozhodnutie, ktorého cieľom bola viac snaha stabilizovať politický systém, ako dokázať svetu, že Rakúsko je technickou veľmocou.

Revolucionárov treba utíšiť prácou
Rok 1848 otriasol Rakúskou monarchiou až do špiku kostí. Jedným z riešení, ako utíšiť rozbúrené davy, bolo dať im prácu. Veľa práce a podľa možnosti ťažkej. Minister verejných prác Andreas Baumgartner našiel kľúč v projekte Karla Ghega. Išlo o revolučné riešenie železnice smerom na rakúsky Semmering. Spojením miest Gloggnitz a Graz cez Muerzzuschlag mal byť naplnený cieľ železničného spojenia medzi Viedňou a Terstom. Z rakúskej metropoly mala viesť železnica až na morské pobrežie. Problémom boli hlboké údolia a príkre stráne horských úsekov v Dolnom Rakúsku a Štajersku. Ghegov projekt počítal s úzkymi zákrutami a stúpaním dosahujúcim až 25 promile, čo sa úplne vymykalo vtedajším zvyklostiam. Okrem iného aj z toho dôvodu, že ani jedna lokomotíva nebola konštrukčne upravená zdolať takúto cestu. Objavovali sa mnohé protinávrhy a riešenia. Hovorilo sa o vozňoch poháňaných stlačeným vzduchom, ťahaných koňmi, dokonca o špeciálnej lanovej dráhe. Napriek tomu od Ghegovho projektu vláda neustúpila.

Pre Angličanov neestetické, pre Rakúšanov efektívne
Hoci sa s výstavbou začalo už v roku 1848, projekčnú súťaž k vývoju špeciálnej lokomotívy pre Semmering vyhlásili až v marci roku 1850. Víťazom sa stal inžinier v štátnych službách Wilhelm Engerth. Po preskúšaní technických parametrov prototypu bolo objednaných 26 lokomotív u belgického výrobcu Cockerill a vo wuerttemberskej strojárskej spoločnosti Kessler. Oproti v tom čase najlepším, veľmi estetickým anglickým lokomotívam sa tieto vyznačovali neestetickou novinkou. Náhon kolies lokomotívy sa nenachádzal na ich vnútornej, ale vonkajšej strane. To, čo bolo pre Britov z vizuálneho hľadiska neprípustné, znamenalo pre Rakúšanov správne riešenie pre zvýšenie efektívnosti ťahu v strmom stúpaní.

Na vlastnej stavbe železnice od roku 1848 až do jej dokončenia našlo prácu dvadsaťtisíc robotníkov.

22. októbra 1853 železnicu dokončili. O deň neskôr ju úspešne otestovala prvá vlaková súprava. 16. mája 1854 ju cisársky manželský pár slávnostne odovzdal do užívania. V júli toho istého roku sa začala jej riadna prevádzka v osobnej aj nákladnej doprave.

To najkrajšie z cisársko-kráľovskej južnej štátnej cesty
Unikátne inžinierske dielo prekonáva výškový rozdiel viac ako štyroch stoviek metrov na pár desiatkach kilometrov dlhom úseku. Najnižší bod železnice leží vo výške 457 m a najvyšší vo výške 896 m. Železnica so svojím okolím sa stala v druhej polovici 19. storočia medzi spoločenskou smotánkou tak obľúbená, že dostala prívlastok letné osvieženie. V krátkom čase v okolí vyrástlo veľké množstvo horských hotelov a dovolenkových víl. Dnes sú už mnohé z nich opustené. Prípadne na ich plotoch visia cedule, ponúkajúce tieto krásne domy na predaj.

Zo stanice Semmering do stanice Payerbach je možné absolvovať príjemnú, neveľmi náročnú pešiu túru. Na zhruba 22 km uvidíte to najkrajšie z cisársko-kráľovskej južnej štátnej cesty, ako sa správne nazýva táto horská železnica. Dobre značený turistický chodník ponúka pohľady na najkrajšie mosty a viadukty Kalterinne, Krauselbruecke, Rumpelbruecke, Gamperlbruecke a Wagnerbreucke, v ktorého blízkosti sa nachádza zrúcanina hradu Klamm. V cieli cesty, v stanici Payerbach, v roku 1979 otvorili Museumspark. Jeho súčasťou je klasická semmerinská parná lokomotíva, elektrická lokomotíva lokálnej dráhy Payerbach – Hirschwang (dodnes v prevádzke s historickými vozňami; viac informácií na www.erlebnisbahn.at), ako aj poštový autobus Marke Steyr 480 A.

Aktuálne informácie o semmerinskej železnici nájdete na www.semmeringbahn.at.