Šťastný koniec celebrity

Mám kamarátku, čo strávila polovicu života v Nemecku a s Nemcami všade naokolo. V Bratislave žije posledné štyri roky, ale keď zapne televíziu, na prvých kanáloch má stále nemecké stanice. Pracovala v Bonne, vo vcelku vychytenej reklamke, pozná ľudí, mohla to dotiahnuť ďaleko, ale má napriek všetkému pocit, že doma je tu, momentálne v prenajatom byte v Petržalke, v očakávaní dokončenia jej vlastného v novostavbe. Ani tu jej nie je zle, našla si skvelého frajera napríklad. A o ňom chcem písať.

Jej frajer je celebrita, jedna z najväčších, akurát že nie na Slovensku, ale v Nemecku. Meno pre istotu neprezradím, medzi čitateľmi Stationu a Spiegelu pravdepodobne existuje nejaký presah a tomu by sa chalanisko veľmi nepotešil. Stretla ho na snobskej párty po šou, ktorú moderoval, asi pred dvoma rokmi, keď bola pozrieť v Bonne bývalé kolegyne. Poznala ho z televízie, bol jej sympatický, koniec koncov, to už je údel televíznych celebrít, že sú divákom sympatickí. Na tej párty bol dve hodiny v obložení fanúšičiek, ale odchádzal sám. Moja kamarátka, tiež na odchode, si práve preberala v šatni kabát. Keďže sa po celý večer kamarátila so Strohom, bola práve vo veľmi komunikatívnom móde. Šiel okolo a ona sa ho, bez pozdravu, bez natŕčania pamätníčka na podpis a najmä bez zbožňujúceho úsmevu spýtala: „Si fakt taký smutný, ako vyzeráš, alebo si len unavený?“ On povedal, že je smutný a spoločne šli do kaviarne ešte na jeden Stroh.

O tri týždne, v prestávke medzi rozhovormi, nakrúcaniami a promo aktivitami, za ňou prišiel do Bratislavy. Na ďalší víkend zas a odvtedy vždy, keď mal voľnejšie, aspoň raz za 14 dní na jednu až dve noci. Z titulných stránok nemeckých časopisov do dvojizbového bytu na dvanástom poschodí v Petržalke. Okrem toho, že sa zamiloval (čo sa mu nijako nedivím), stalo sa preňho Slovensko vlastnou izbou za zatvorenými dverami, kde má konečne pokoj. Chvíľu si dokonca myslel, že ak ho tu aj ktosi spozná, môže sa bez problémov tváriť, že je niekto iný. Skúsil to raz, akurát som s nimi oboma sedel v kaviarni na Hviezdoslavovom námestí. Lenže pupkatý Udo si ho aj so svojou ružovou Gertrúdou odfotili a pár dní nato mi poslal oscanovanú titulku celonemeckých novín. Všetci traja tam sŕkame pivo a jeho tvár je zväčšená v zrnitom detaile. Odvtedy pamätníčky neodmieta a je pokoj. Nemeckí turisti sa tým chvália akurát svojim známym, ale neposielajú to novinárom. Tí ho tu zatiaľ ešte nevypátrali, i keď sa vraj snažia. Keby vedeli, čo sa chystá, snažili by sa oveľa viac.

Požiadal moju kamarátku o ruku a ona súhlasila. Ešte kedysi pred rokom mi rozprával o nechuti vracať sa do Nemecka, neustále sa usmievať a potom sledovať aktuálne ratingy. Vravel, že by radšej ostal tu, kúpil si tu dom, oženil sa, v pokoji napísal knižku, túlal sa po horách a živil sa, ak by náhodou bolo treba, prekladaním alebo takým niečím. Skrátka, normálny človek, s tým rozdielom, že tento normálny človek si vyrátal, koľko peňazí potrebuje dokopy nazbierať, aby z nich mohol na Slovensku bez problémov žiť do konca života. Moju kamarátku požiadal o ruku v deň, keď mu nemecký asistent rutinne oznámil, koľko istá medzinárodná firma ponúka za jeho účasť v reklame. Kúsok, ktorý ešte chýbal, zrazu pribudol rýchlejšie, ako sám očakával. Zmluvu má v ruke, záväzky z nej vyplývajúce sa mu končia na konci februára. Svadba bude v polovici marca. Najskôr stretnutie najbližších v Nemecku a potom veľký obrad u nás. Dom kúsok od Bratislavy je už zaplatený a spoločne ho zariaďujú. Každý deň telefonicky riešia farby izieb a kachličiek do kúpeľne, aby to všetko raz za čas spoločne skontrolovali.

V nemeckom šoubiznise nikto ani len netuší, že celebrita erste klasse už čoskoro, zo dňa na deň, dobrovoľne skočí. Nevedia to ani jeho najbližší spolupracovníci. Agent dostal úlohu neprijímať žiadne nové kšefty na najbližšie tri mesiace, pretože umelec plánuje dlhšiu dovolenku v Južnej Amerike. Stále sa ešte usmieva, poskytuje rozhovory, zarába peniaze a popri tom si v nemeckom byte strihá meter. Nemá problém o svojom odchode hovoriť aj verejne. „Ale nech sa tí trotli bulvárni aspoň raz snažia, ak chcú mať senzáciu,“ povedal mi spolu s tým, ako súhlasil, aby som o ňom napísal tento článok. Bavia ho hry s nejasným koncom, a tak sa hrá.

Ak si chce nejaký nemecký novinár zásadne zlepšiť svoje postavenie v biznise, toto je jeho jediná stopa. Je siedmeho februára 2006, ostáva niečo viac ako mesiac. Potom sa kruh uzavrie. Z normálneho človeka, ktorý sa stal celebritou, pretože v niečom vynikol nad ostatnými, sa stane opäť normálny človek. A opäť vďaka tomu, že v niečom vynikol nad ostatnými.