Všetkým nám raz zadrbávalo

Horkýže Slíže – Živák (EMI, 2005)
Pamätám sa, ako by to bolo pred ôsmimi rokmi. Internátny život, beztak veľmi výživný, sme si spestrovali oslavou Dňa chrást (tretieho dvanásty), vykrikovaním obľúbeného slova „hovadá“ a nadužívaním spojenia „Do riti aj s maštaľou“. Nuž, mali sme 20, boli sme od rodičov, študentský domov Ľudovíta Štúra ešte nebol cvičiskom a odbytiskom pre riaditeľom vlastnenú bezpečnostnú službu a nám slobodne, sladko a bez ostychu zadrbávalo. To všetko za zvuku prvého albumu Horkýže slíže, ktorý sme beztak už poznali z kazetových garážových nahrávok.

Keď som tak priebežne sledoval, ako Slíže vydávali ďalšie albumy a ako teraz držím v ruke ich Živák, mám dojem, že osem rokov prešlo len na mojej strane a tamtí chlapci žijú v časovej diere. A to je svojím spôsobom dobré. Lebo hoci mne sa zdá, že ich posledné veci sú v porovnaní s tými staršími ťažkým úpadkom, a že pokiaľ ide o úroveň humoru, prerazili aj veľmi odolné dná, z viac ako hodiny živého záznamu počuť, že decká, ktoré na Slíže chodia teraz, to baví rovnako ako nás kedysi. Na počudovanie nemá ani samotná kapela, i keď všetci už šťastne cez tridsať, žiadny problém s prirodzenosťou a nenútenosťou svojho prejavu. Nad to sa patrí prihodiť, že aj čisto objektívne, Horkýže Slíže sú ešte   stále vtipná kapela, a že aj po hudobnej stránke vo svojich troch akordoch neustále hľadajú spôsoby, ako sa do omrzenia neopakovať. Úpadok-neúpadok, keby som sa aj ja dostal do tej istej časovej slučky, tak stojím pod tým pódiom tiež a hromžím päsťou do reflektorov.

Svoj vzťah k dnešným Slížom si môžete vybrať. Záleží na tom, na koľko sa cítite a či ste už prešli svojím bujarým obdobím. Kapela hrá rovnako, škaredí boli vždy, takže o strate zaujímavosti spôsobenej starnutím nemožno hovoriť ani v tomto ohľade. Kto nemal Slíže rád nikdy, nemá ich ani dnes, kto kedysi mal, dnes to bez problémov vydrží, možno aj nostalgickú slzu uroní, a kto ich má rád práve dnes, pre toho je Živák ideálnym darčekom pod ogrcaný vianočný stromček.

Rado Ondřejíček  viac od autora »
Vaše reakcie [4]