Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Viera Langerová | 21.11.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Areál tušenej nádhery

Blank

Úvod do premýšľania o výlete do Indie nebol veselý. Hneď skraja ho rámovali októbrové výbuchy v Dillí a ako na potvoru som si na jednom z desiatok satelitných televíznych kanálov pozrela dokumentárny film o nešťastnej dynastii Ghándiovcov, zakončený zákernou streľbou do starej pani Indiry v parku pred jej domom. Ponáhľala sa práve na stretnutie s anglickým hercom Petrom Ustinovom. Dôvodom bol jej rozkaz zaútočiť na Zlatý chrám v Amricare v roku 1984, kde sa práve konal nejaký sikhský sviatok. Zbavila sa tak síce radikálnych vodcov, ale stálo ju to život. Strieľala do nej jej sikhská ochranka. Dôverovala im natoľko, že ich aj napriek odporúčaniu okolia odmietla vymeniť. Chvíľu som zvažovala, či mi osud niečo nenašepkáva, či ma pred niečím nevaruje, ale v mojom okolí sa nezjavila ani čierna mačka, ani zrkadlo sa nikde nerozsypalo, a tak som vyrazila. Kam? Do Zlatého chrámu v Amricare.

Bosé nohy, zakrytá hlava
Odovzdávame našu zaprášenú obuv v zberni pred chrámom a schladzujeme zvedavosť v plytkom kanáli pred vstupom do areálu tušenej nádhery. Cítim ju vo vzduchu, jej zlatú veľkoleposť, obklopenú bezstarostnou, farebnou indickou pietou. Rozmery obrovskej vodnej nádrže s chrámom z čistého zlata uprostred sú ohromujúce. Stojím v rohu, v jednej ruke fotoaparát, v druhej kamera a neviem, čo skôr – či nádherné tváre okolo, alebo priestor, zahlcujúci človeka vlnou všetkého. Aj napriek evidentnej duchovnej sústredenosti okoloidúcich cítim radosť. Je tu akosi nepochopiteľne veselo.

o-india1-2
Nádrž nektáru – Amrit Sarovar, podľa ktorého dostalo názov aj mesto Amricar, lemuje Parkarma, mramorom vykladaný priestor okolo vody, v ktorej plávajú oranžové rybky, kúpu sa v nich sikhovia, ženy i deti. Muži majú na turbanoch pripevnené nože (kirpan), jeden z posvätných predmetov, spolu s hrebienkom (kangha), náramkom a spodnou bielizňou (kačera). Sú to náboženské propriety, súvisiace s výkonom Khalsy, akéhosi sikhského desatora, ktoré pomáha veriacim priblížiť sa k pravde. Behám okolo naháčov a pokúšam sa odfotiť turban s nožom. Márne. Tak si jedného jednoducho zastavím. Trpezlivo otáča hlavu tak, aby som bola spokojná. Nemajú pred beloškou s hlavou zakrútenou v čiernom svetri zábrany, aj keď by sa tu smelo mohla konať súťaž Mr. mokré slipy.

Z chrámu uprostred vody sa ozýva spev v pandžábčine. Rozdelený Pandžáb bol jedným zo zdrojov veľkých nepokojov v roku 1947, keď sa India rozdelila a tá najkrvavejšia hranica sa tiahla krížom cez jeden z najúrodnejších a najbohatších štátov britskej „perly v korune“. Cestu okolo chrámu zdobia portréty mučeníkov, jeden z nich drží pod pazuchou svoju odťatú hlavu a ja ho asi nie celkom vhodne prirovnávam k bezhlavému stredovekému rytierovi. Moja mladá šestnásťročná sprievodkyňa sa na mňa pozerá so záujmom, ale na prednášku o tom, kto boli rytieri a čo bol stredovek akosi nemám chuť. Život okolo je zaujímavý až-až. Rodinky, rozťahané v tieni dvoch oproti sebe stojacich veží, zástupy vysušených starcov s krivými palicami a pohľadmi zastretými fanatizmom viery, dôstojní bradatí muži v turbanoch.

o-india1-3
Sikhovia si celý život nesmú ostrihať vlasy a podľa všetkého ani oholiť brady. Na názornom plagáte čítame: „Keď si sikh ostrihá bradu a vlasy, znamená to, že si neváži svoju vieru. Kto ctí svoju vieru, nesmie stratiť ani jeden vlas, ani jeden chlp zo svojho tela, nikde a hlavne nie v miestnosti, kde sa podáva jedlo.“ Tá miestnosť sa volá langar a po chvíli sa tam vyberieme.

V obrovskej hale, kde sa môžu zadarmo najesť tisícky ľudí, sa podáva špenátový dál a čapati. Kým sa tam dostaneme, minieme skupinky dobrovoľníkov. Čistia zeleninu, hlavne cibuľu. Jeden z nich sa nechá vyfotiť a potom mi dôstojne píše svoju adresu: Dr. Gundial Singh, Amricar. Mená mužských potomkov dostávajú povinnú súčasť – meno Singh. Ich náboženstvo pri svojom vzniku demonštrovalo dve základné požiadavky: opovrhovanie kastovým systémom vlastným hinduizmu a rovnoprávnosť žien, možno tiež zásada namierená voči islamu.

Pýchou tunajšieho chrámu je stroj na výrobu čapati. Zvládne ich 6000 za jednu hodinu a vyrobili ho v Libanone.  

o-india1-4

Miesto najsvätejšie

Do chrámu vstupujeme v dlhom zástupe po Moste guru s obetou na malej plechovej miske za 110 rupií. Je v nej kaša z byvolieho mlieka, múky a cukru, pokrytá sušenými lístkami. Pred vchodom personál kašu hodí do veľkého kotla. Pri východe každý dostane ručne ušúľanú hrudku a môže ju zjesť. Ja si odkladám klobúčik z listov a celú cestu ho chránim, spolu s hrebienkom, náramkom a miniknižkou s posvätnými textami. Držia ju v ruke všetci v chráme. Postupne sa presúvame okolo oltára s posvätnou knihou Granth a veľkolepých mandál z kvetov. Kniha má aj svoju spálňu, vynášajú ju každé ráno a každý večer ju nesú späť. Hore-dole sa prenáša kópia, originál ostáva v chráme. Jeho kupoly nesú vraj 750 kg čistého zlata. Je tu tesno, všetci sa chcú zdržať čo najdlhšie.

Keď vyjdeme von, moja sprievodkyňa ma upozorňuje na dva symboly v podobe dlhých zlatých kopií. Vyššia predstavuje náboženstvo, nižšia politiku. Obe sú spojené skríženými šípmi.

o-india1-5

Sikhizmus je jedno z najmladších náboženstiev a podporuje ho asi 20 miliónov veriacich. Dnes je piatym najväčším náboženstvom na svete. Vzniklo v 15. storočí v severnej Indii, v zložitých politických podmienkach. Jeho vyznávači nielenže nefajčia a nepijú alkohol, ale ich zákazy sa vzťahujú aj na mäso. Sikhizmus je monoteistické náboženstvo s desiatimi prorokmi – guru. Slovo „gu“ znamená tmu, nevedomosť a „ru“ svetlo a pravdu. Guru odhaľujú svojim poslucháčom a žiakom pravdu o svete i živote. Desať sikhských mudrcov má náuku rozdelenú: guru Nanak káže ľudskosť, guru Angad poslušnosť, guru Amar Das rovnosť, guru Arjan sebaobetovanie, guru Hargobind spravodlivosť, guru Har Rai zľutovanie, guru Harkrišan čistotu, guru Tegh Bahadur pokoj a guru Gobind Singh odvahu.

o-india1-6
  Záhrada smrti

Keď Briti zaviedli v Indii tzv. Rowlat Act, zákon umožňujúci uväzniť vzbúrencov alebo i podozrivých z poburovania bez súdu, vyvolalo to búrlivé protesty. Vtedajší guvernér Pandžábu, Michael ODwyer, sa snažil

Viera Langerová  viac od autora »
Vaše reakcie [2]

:: Súvisiace reklamné odkazy