Čo je u nás starého?

Nedávno som dostala lístky na koncert stočlenného cigánskeho orchestra v športovej hale. Nemám dôveru voči megalomanským projektom ani ku koncertom na miestach, kde sa s poslucháčmi pôvodne nerátalo, ale darovanému koňovi sa nemá pozerať na zuby, tak som nahovorila ďalšieho kamaráta so zvrhlou záľubou vo folklóre, zobrala si mäkkú vetrovku pod zadok a išla.

Nebolo to také zlé, ako som čakala. Bolo to oveľa horšie. Žiadne výnimočné výkony, len otrávený dav muzikantov. Žiaden echtovný cigánsky folklór, len všelijaké umelé spotvoreniny. Žiadna aranžérska invencia, iba znásobenie jedného muzikantského partu viacerými hráčmi. Myslím, že by som to nebola schopná dopočúvať do konca, ani keby to bolo v dokonalom hudobnom štúdiu bez toho odporného echa športovej haly a bez zbytočných sólistických hviezd Hasprovej a Babjaka, okolo ktorých cigánsky temperament nikdy ani len neprešiel.

Jediné, čo ma na celej akcii zaujalo, bol úvodný siahodlhý patetický predslov, v ktorom moderátorka s pôvabným maďarským prízvukom niekoľkokrát zopakovala, že ide o jedinečné hudobné teleso, aké nemá na svete obdoby. Už pri tom úvodom prejave som začala rozmýšľať nad tým, či existuje nejaká súvislosť medzi celosvetovou jedinečnosťou a mimoriadnou kvalitou. Nasledujúca hudobná produkcia moje pochybnosti ešte zväčšila a prinútila ma k odchodu. Myslím si, že medzi jedinečnosťou a kvalitou žiadna súvislosť nie je a ak je, potom skôr opačná. Ak niečo nemá na svete páru, tak najskôr preto, že ide o slepú vývojovú vetvu, ktorú nikto nepovažoval za hodnú nasledovania, opakovania, či prachsprostého kopírovania. Jedineční majú byť ľudia a myšlienky, nie inštitúcie, výrobky, či cigánske orchestre. Tie sú, naopak, tým lepšie, čím viac ich na svete existuje a čím dlhšie spoľahlivo fungujú.

Ani náš portál nie je nijako svetovo jedinečný. Naopak, vôbec sa netajíme tým, že v ňom opakujeme to, čo sa už inde dobre osvedčilo a snažíme sa vyvarovať chýb jedinečných predchodcov. O tom, čo všetko na tomto portáli je, či čoskoro bude, už písal a ešte bude písať kolega Rado Ondřejíček.

Mojou úlohou je odpovedať na otázku z minulotýždňového diskusného fóra k skvelému článku Lukáša Krivošíka Neviňte kapitalizmus z následkov dlhodobej politiky multikulturalizmu!. Otázka znela, aké plány má náš portál www.station.sk, či to budú len tri-štyri články obdeň, alebo to bude niečo podobné ako inZine a či na jeho tvorbe budú spolupracovať aj ľudia z bývalého inZinu, napr. Pišťanek, Činčura, etc.

Magazín, ktorý je súčasťou tohto portálu, bude skutočne niečo podobné ako inZine. Podobné v tom, že bude vychádzať denne, vždy minimálne so štyrmi autorskými článkami plus zaujímavé redakčné kultúrne tipy či tlačové správy. Ak doteraz nevychádzal pravidelne, rozhodne to nebolo nedostatkom kvalitných autorov a článkov, ale nedostatkami technológie, ktorú sme museli na publikovanie magazínu použiť.

Podobnosť s inZinom je aj v tom, že tu budú autorské články písané na mieru tohto portálu, teda nie recykláty automaticky preberané z nejakého papierového periodika. A tak ako v inZine, ani tu nepôjde o neredigované a neriadené blogy, ale o magazín, ktorého obsah vytvára a za jeho kvalitu a dôveryhodnosť zodpovedá profesionálna redakcia. Jej členmi sú Eva Borušovičová, Juro Malíček, Rado Ondřejíček, Barbora Tinková a ja. Redakcia bude pravidelne denne, tak ako to bolo aj na inZine, od 21. novembra písať aj čitateľsky obľúbené úvodníky. Autorskou posilou úvodnikárskeho tímu bude Peter Pišťanek, ktorého návrat medzi píšucich autorov ste už pravdepodobne zaznamenali aj sami. Okrem úvodníkov a pravidelných týždenných komentárov k najzaujímavejším udalostiam a hyperlinkom na okolitom internete sa Peter chystá pokračovať aj v písaní svojej špeciálnej sexuologickej poradne Posteľová besiedka. Takže už v tejto chvíli mu môžete posielať svoje otázky a problémy s láskou, vzťahmi a sexom a podľa možností nie o vyrážkach na penise. Otázky posielajte cez „mail redakcii“, ktorý nájdete pod každým článkom vedľa bodov.

K ostatným autorom hádam len toľko, že žiaden z bývalých autorov inZinu neodmietol spoluprácu. Ak niektorí nič nepíšu, ide zväčša len o to, že majú iné neodkladnejšie povinnosti. Napokon, s inZinom by mal byť náš nový magazín podobný aj v tom, že popri skúsených publicistoch si nájdeme a redakčne vypipleme autorov nových. Myslím, že autorka receptov Ester Ralbovská či pravičiar Lukáš Krivošík sú toho dobrým dôkazom. 

No a aby som dodržala ešte jeden dobrý zvyk z inZinu, v súvisiacich linkách pod článkom ponúkam prehľad starších textov, ktoré možno unikli vašej pozornosti, a rozhodne stoja za prečítanie!

Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [9]