Chcete schytať desaťtisíc päsťoviek?

Disturbed - Ten Thousand Fists (Reprise 2005)

Metalový nárez ako liek na post-dušičkovú depresiu? Možno to funguje. Najmä ak vás neurážajú kapely ako Limp Bizkit či Korn, no zároveň radi privoniavate k tvrdému soundu Judas Priest a podobných kapiel pre odrastených a pupkatých vlasáčov.

V prípade Disturbed je zaujímavé (a miestami komické) čítať v hudobných prameňoch rozprávku o tom, ako hardrocková kapela bez speváka našla svojho princa. Verme tomu, že to tak skutočne bolo a že trojica gitarista - basgitarista - bubeník sa ponevierala po koncertoch, kým neprišiel správne nasratý David Draiman, navyše svoje rebélie poctivo umocňujúci vďaka klerikálnemu rodinnému pozadiu. Disturbed spolu vyrušujú od konca 90. rokov, najnovšie na aktuálnej platni Ten Thousand Fists.

Metal ma nikdy neoslovoval a niežeby ma to veľmi trápilo. Ako teda pre potenciálnych čitateľov-metalistov charakterizovať tento album? Ako zvukovú zmes agresie, násilia a prehnanej výbušnosti. Ale vezmime to polopatisticky.

Pri počúvaní platne sa vynárajú asociácie, ktoré zrejme dnes v hudbe stále niekoho bavia: agresivita, krvilačné výkriky, ostrosť trhajúca uši... Pódiová šou musí byť naozaj strhujúca, ale pre čo i len trochu nesmelého poslucháča a diváka iste nevhodná. Z albumu ide takisto viac strachu ako odpovedí na sociálne otázky dneška, no kto by ich tam aj hľadal. Tých zopár zhodnotíme nižšie.

Štrnásť pesničiek neveľmi vybočujúcich z historických priemerností od Ozzyho, Iron Maiden a spol. ozvláštnil najviac jeden moment: metalový cover Land of Confusion od Genesis. Na albume Sickness v roku 2000 prerobili inú pecku z osemdesiatych rokov - Shout od Tears for Fears. Dôvod, prečo militantní Disturbed takto do svojho repertoáru implantujú popové trvalky, je neznámy. Ale pesničke to (napodiv?) veľmi neuškodilo, dokonca metalové hav-hav šteky, ktoré ju korenia, vyznievajú celkom vtipne. „Verím, že ľudia budú schopní si pesničku vypočuť a odniesť si z nej pozitívne posolstvo,“ vraví spevák a textár David Draiman.

Disturbed sa textovo venujú aj vojnovému konfliktu v Iraku, slová frontmana nech si každý vysvetlí po svojom: „Niektoré z našich songov môžu pôsobiť anti-militantne, no je veľký rozdiel v tom, či ste anti-militantný alebo anti-vojnový. Som zúrivo protivojnový, no vášnivo pro-militantný. Veľa vojakov mi hovorilo, že pochodujúc do konfliktu počúvali Disturbed. Ak naša hudba môže vojakom dávať silu a nebojácnosť, nemám väčší dôvod na hrdosť!“ hovorí „advokát mieru“ na domácej stránke skupiny.

V pesničke Deify, napríklad, znie útržok z akéhosi Bushovho prejavu venovaného 11. septembru. O vojne, cene za život, krvi a smrti je tu hneď niekoľko skladieb: Overbounded, Sacred Lie, Forgiven.

David Draiman podľa vlastných slov v hudbe Disturbed spolovice neustále skladá hold tragicky zosnulému gitaristovi skupiny Pantera Dimebagovi Darrellovi, ktorý zomrel pri tragédii na koncerte v decembri minulého roku. Tento rok mu Disturbed plánujú pripraviť spomienkový koncert. Na jednej strane teda oddanosť a súcit, na strane druhej hŕba silných výkrikov zabalená do stále rovnako hlučiaceho metalu.

Hudbu tejto kapely nemusíte zákonite počúvať, či už ste rovnako pro-militantní ako jej spevák, alebo nie. Disturbed vás môžu osloviť svojou tvrdosťou a ostrosťou, neoblomnou a dosť stereotypnou „metláčinou“, ktorá čerpá (kradne?) z metal-popín a la System of a Down, no zároveň si chce pestovať svoju pravú, hrdú a médiami nesprofanovanú silácku tvár.

Uveríte im to? Asi nie. Nie sú ani presvedčiví a, našťastie, ani dnešní. Ale s uplynulými dňami korunovanými Halloweenom korešpondujú celkom vhodne.