Z lásky ukradnuté pesničky

Pesničky indie-rockovej kapely sa ocitli v akustických úpravách – Sun Kil Moon prerobili jedenásť vecí od Modest Mouse. Zanietení fanúšikovia skromnej myši logicky kričia, iní vravia, že skladby dostali takú jedinečnú podobu, že sa už ani nedá hovoriť o coveroch.

Za americkým projektom Sun Kil Moon stojí predovšetkým Mark Kozelek, ktorý má na konte početné množstvo albumov, či už sám, alebo s kolegami združenými ako Red House Painters. Sun Kil Moon je vlastne jeho tretí projekt a druhá platňa v jeho rámci, kde okolo seba sústredil i komornejšie nástroje (husle, viola). Sám občas skladá hudbu k filmom (napríklad Shopgirl, v ktorom si aj zahral epizódnu úlohu speváka v rockovej kapele) a vymýšľa vlastné pesničky. Keď sa zamiluje do indie kapely, jeho cieľ je jasný: prerobiť tie pecky do tichšej (rovná sa zrejme krajšej) podoby.

V minulosti pod vlastným menom vydal staré a málo známe prerobené piesne AC/DC(!), do svojho repertoáru prijal tiež skladbu New Partner od Willa Oldhama aka Bonnieho Princa Billyho, nepohrdol ani Kiss, Neilom Diamondom, či Simonom a Garfunkelom. Covery v jeho podaní sa však neponášajú na originál, dáva do nich kus svojej trubadúrskej jedinečnosti a zvýrazňuje text. Na albume Tiny Cities skladá hold experimentujúcim gitarovkárom Modest Mouse.

Tento album ilustruje aj prístup hudobných vydavateľstiev k neznámemu a potenciálne zaujímavému materiálu. Ako hovorí sám Kozelek, keď ho ponúkal vydavateľstvám, bol prekvapený reakciou, že „aké nádherné pesničky“. Až potom vyšiel s pravdou von a priznal, že ide o covery dávno existujúcej kapely Modest Mouse. „Keď som im povedal, o čo ide, bolo to, akoby v rukách držali mŕtveho potkana.“

Autor sa netají, že Modest Mouse ho zaujali (náhodou ich videl na koncerte), no mal pocit, že pesničky v zašifrovanej experimentálnej úprave, v akej ich doteraz mali možnosť počuť poslucháči i on sám, nedosahujú svoje možnosti. Na druhej strane však sám priznáva, že Isaac Brock, spevák Modest Mouse, je „mimoriadny textár, akého tak ľahko nenájdete. Pre mňa je takmer ako Neil Young či Bob Dylan,“ dodáva v rozhovore pre plátok San Francisco Chronicle. Rozhodol sa teda ponúknuť to, čo sa mu na Modest Mouse páči, nádherné texty, no v melodickej podobe ich zaopatriť pomalším a priezračnejším šatom.

Jeho hlas hudbu mení na očistný mechanizmus, ktorý keď necháte pôsobiť naplno (rozumej: keď to poriadne vypeckujete), dostaví sa ten správny a túžobne očakávaný efekt. Cítite absolútne uvoľnenie a zároveň máte chuť plakať – aj keď to, samozrejme, nemusíte dopracovať až k takému koncu. Z punkovo-neurčitej Space Travel Is Boring sa, napríklad, stala pomalá a zasnená balada, z vynikajúco nadupanej originálky Exit Does Not Exist len akési poldruhaminútové intro. V prípade nahrávky Tiny Cities Made of Ashes sa preferencie musia rozísť: priaznivec Modest Mouse ani za svet neopustí svoju schizofrenickú verziu, milovník krištáľovej nástrojovej čistoty uznáva tú Kozelekovu. Pesničky sú však jednoznačne prerobené na nepoznanie, takže s prižmúrením jedného ucha by sme snáď mohli hovoriť o úplne nových podobách. Pieseň Dramamine robí zimomriavky a pripomína citlivé akustické majstrovstvo Kings of Convenience či Josepha Artura. Pri chválach nezabúdajme na to, že nech už Modest Mouse interpretovali svoje piesne akokoľvek, sú skrátka ich. To, že boli špinavé a menej jednoznačné, malo predsa tiež svoje čaro!

Teraz sú na svete v úplne inej podobe, od Sun Kil Moon. Niekedy sú to šoky: napríklad keď sa nestačíte diviť, ako chorálovo až prehnane nevinne môže znieť pôvodne garážová alternatíva v Grey Ice Water. Je to obyčajná krádež, niečo ako krádež z lásky k dobrým, ale zle spraveným pesničkám, alebo, naopak, záslužná vec a nádherný album? To nech za seba zodpovie každý poslucháč. Ja sa skromne prihováram za tú krádež z lásky. A chápem ju.

Sun Kil Moon – Tiny Cities (Rough Trade / Wegart 2005) (www.sunkilmoon.com)