Infantilné grotesky na správnom mieste

Indie rock s občasnými virtuóznymi výletmi, alebo tiež eklektická výbušná zmeska, z ktorej sa postupne vynárajú inšpirácie Iggym Popom, The Smiths, ale i Bobom Dylanom. Ako to môže znieť? Presne tak ako portlandská pätica The Decemberists, pohrávajúca sa s emóciami poslucháča efektívnym a správne teatrálnym miešaním dospeláckeho smútku a infantilnej samopaše.

The Decemberists nie sú na scéne žiadnymi zelenáčmi - práve naopak, už v minulosti si vďaka dvom silným albumom vyslúžili nielen lásku fanúšikov, ale i pozitívne ohlasy zo strany kritiky.
Päťčlenný ansámbel vedie charizmatický Colin Meloy, disponujúci závideniahodným hlasovým potenciálom i veľkým rozprávačským talentom. Jeho príbehy by mohli byť poviedkami, no hlavne vďaka hudobnej spolupráci s ďalšími kapelníkmi dostávajú originálnu podobu.
Akordéon a piano od Jenny Conley či rachotivé basgitarové úlety Nate Queryho prispievajú k celkovému zvuku kapely z amerického West Coastu, ktorá iste aj vďaka svojmu pôsobisku znie príjemným alternatívnym country. K tomu všetkému ešte prirátajme producenta Chrisa Wallu z Death Cab for Cutie a nápoj s lákavým názvom Orangina, podľa webu oficiálny drink kapely, a predpoklady vzniku zaujímavého albumu sú na maximum splnené.

Picaresque fascinuje úprimnými spoveďami, na ktoré bohato postačuje španielka a spevákov melancholický tón. Nie sú to žiadne „kotlikárske“ banality, ale obyčajné pesničky, pričom slovo obyčajné je v tomto prípade synonymom pre pravdivé a nevyumelkované texty i hudobné aranže.

Eli, the Barrow Boy je príbeh, ktorý vás chce dojať a ak nie ste necitlivý Terminátor, pravdepodobne sa mu to podarí. Svedčí tiež o tom, že akustická jednoduchosť je niekedy stonásobne silnejšia než prehnané štúdiové vypiplávačky. Skladby The Engine Driver a 16 Military Wives môžu byť vďaka kombinácii znesiteľného popu s pesničkárskou otvorenosťou vašimi rannými hitmi, ktoré neomrzia po dvoch vypočutiach.
V súlade s názvom platne tu nechýba ani žiaduca dávka irónie a recesie, inak by v osemminútovom The Mariner’s Revenge Song neznel rozpustilý folkový sprievod a pri počúvaní The Sporting Life by ste nemali pocit, že Iggyho Lust for Life sa vo folkáčskej podobe môže tváriť práve takto.
Kým na samom začiatku tejto pikaresknej, naschvál neusporiadanej jazdy sa za vytia vlkov rozbieha The Infanta, ten správny úvodný nášup, o albumové finále sa stará uspávanka a zároveň slovná hračka Of Angels and Angles.

The Decemberists majú veľkú ambíciu zaujať a nainfikovať vás svojským humorom, ale i realitou bez príkras. No a je tiež nad slnko jasné, že výdatná dávka priamych a čistých pesničiek je dobrá vždy, nielen v decembri.

Matej Lauko  viac od autora »
Vaše reakcie [1]