Dajte sa operovať dobrým vkusom

Skalpel: Konfusion. Ninja Tune / Wegart„Je to zmes breakov a ambientných zvukov, plus hip-hopového prístupu pri produkcii toho celého,“ opisuje Marcin muziku, ktorú s Igorom tvorí v poľskom duu Skalpel. „Rozmýšľali sme o tom, že urobíme niečo originálne a rozhodli sme sa, že poľský džez je to niečo, čo môžeme dať zvyšku sveta,” dopĺňa ho Igor.

Dnes je nad slnko jasné, že tejto dídžejskej dvojke sa zámer vydaril. Vroclavský Skalpel je známy na celom svete, za čo okrem veľkého talentu vďačí aj renomovanej vydavateľskej stajni Ninja Tune. Nedávno sme si ich show (ako vystrihnutú z rozhlasového Solid Steelu) mohli naplno užiť na Nu Jazz Dayz_FM, pokračovanie pátrania po útržkoch poľského 60s a 70s džezu nájdeme na druhom radovom albume Konfusion.

Keď pred rokom ponúkli eponymný debut, prekročili Igor Pudlo s Marcinom Cichym svoj poľský tieň. Dovtedy boli uznávaní na domácej pôde, známosť s dídžejom Vadimom ich priviedla pred otvorené dvere anglického centra Nindžov, kde nezostali dlho čakať, ale vstúpili dnu rázne a originálne.

Z prvého albumu pochádza napríklad pecka 1958 (s mnohými vydarenými remixami), ktorá má svoje miesto v hlavách mnohých elektronickú scénu milujúcich ľudí. A nielen tam! Ako pridanú hodnotu k albumu Konfusion teraz Skalpel servírujú niekoľko remixových kúskov na špeciálnom bonusovom CD.

K ich filmovo sa tváriacej hudbe sa automaticky viažu pestré vizuály tvorené starými čiernobielymi snímkami či rozmanitými kulinárskymi návodmi. Je čisto na vás, čo z nich si v hlave predstavíte pri počúvaní.

Platňa Konfusion pláva v pokojnejších vodách ako jej predchodkyňa. Nenájdeme na nej žiadnu skákavú tancovinu, zato však dostatočný priestor na snívanie. „Zavrite oči, prichádzame,” mohli by pozdraviť v úvodnej piesni Shivers. Samozrejme, fiktívne, pretože zatiaľ podľa vlastných slov odmietajú účasť živých muzikantov vo svojej hudbe. Sampling je pre nich umenie, a to cítiť z každej sekundy. Vytvárajú kvalitne znejúce podmazy ako vyšité pre napínavý špionážny film, basgitara podporuje snivosť, perkusie sekundujú, saxíky spoľahlivo hmlia. Občas zasvieti i vysamplovaný čriepok nejakej starej filmovej hlášky. To všetko je sprevádzané do detailu vypočítanou presnosťou a citom pre rozkošné maličkosti.

Vo Flying Officer sa hudobne predvádza piano s basovovými riffmi, bicími a trúbkami, funky titulná pieseň kraľuje v strede albumu. Skalpel skladajú svoje mozaiky starostlivo a s nezameniteľným pôvabom, vďaka ktorému sa nenudíte, pretože i v pomalých tempách čakajú prekvapenia. Test Drive sa vznáša kdesi nad veľkou džezovou jammovačkou a záver v Seaweed je ospalým výdychom, po ktorom musíte z temných vidín precitnúť do reálu, alebo si celú operáciu vychutnať odznova. Urobíte to radi, pretože Skalpel operujú maximálne nápaditou, miestami zádumčivou, no nikdy nie nudnou hudbou. Byť ich pacientom je v tomto prípade česť.

Matej Lauko  viac od autora »
Vaše reakcie [1]