Fazuľová polievka popiera všetky zákony fyziky

Nevľúdne jesenné počasie nám poskytuje množstvo priestoru na nostalgiu, najlepšie v spoločnosti jedál, ktoré zahrejú telo i dušu. Dnes vynecháme teoretické obkecávanie a prejdeme priamo k veci. Vec si vyžaduje dôkladnú prípravu, veľa lásky, mamkin papiňák, more času a najlepšie z najlepších surovín. Vec je fazuľová polievka.
Aká veda, poviete si. Tak si povedzte, uvarte si tú svoju a prďte na kvalitu. Neodrádzam nikoho od prastarého rodinného receptu, len upozorňujem, že fazuľová polievka je príliš vážna vec, aby sme sa tvárili, že ide o fazuľky.

Fazuľovú polievku mi zanechali apenko ako nádhernú spomienku, kým sa nadobro vytratili z môjho života. Kultovou sa stala na zimnej dovolenke, ešte v réžii starého apenka, keď sa kotol plný polievky zamrazil vonku v snehu, zabezpečil proti medveďom a každý deň sa obrovskou sekerou odťal primeraný kus na večeru.
Fazuľová polievka popiera všetky zákony fyziky. Nech jej chceme urobiť akokoľvek málo, vždy jej je plný hrniec. Nech jej urobíme akokoľvek veľa, nepodarí sa ani jednu porciu odložiť na zamrazenie.

Apenko hovorievali, že nenačim uvažovať o poriadnej polievke, ak do nej nemienime dať aspoň tri druhy mäsa. Sme dobré deti, poslúchneme. Pri fazuľovej polievke je šťastnou voľbou údené. Čerstvé mäso nevadí, ale nie je výrazné, bude v polievke len tak do počtu. Takže veľa rôzneho údeného. Kolienko, krkovička, pliecko, pekne doružova vyúdené. Slanina oravská, aj tá obyčajná. Údená. Klobása. Veľa klobásy. Dobrej klobásy. Ak máme svojho overeného výrobcu a dodávateľa, vyhrali sme. Ak sme nevyhrali, zoberieme u mäsiara za nožičku z každej klobásy, ktorá sa nám na pohľad pozdáva. Aspoň dva druhy budú určite dobré a jeden vynikajúci.
Zelenina nám naženie objem a vytvorí doplnkovú chuť. Sladké druhy vyvažujeme korenistými, aby sme nedosiahli vo výsledku dačo s chuťou detskej výživy. Cibuľa, cesnak, mrkva vs. petržlen, zeler, pór. Fantázia povolená. Množstvo zeleniny vypočítame tak, aby bol vo výsledku jeden kúsok na každej tretej lyžici. Alebo dáme primerane.
Väčšina receptov na fazuľovú polievku obsahuje, pre mňa úplne nepochopiteľne, zahustenie. K fazuľovej polievke patrí chlieb. Voňavý mäkučký biely chlieb s veľkými dierami. Kto už si len chce k múke, cestovinám alebo zemiakom prihryzovať chleba? Moja mamka sa pravidelne čudujú - dcéra moja, ako si sa len sama naučila tak vynikajúco variť, vari som ťa niekedy volala, poď sa pozerať, ako sa robí zásmažka? Odpovedám po pravde - nevolali, mamka, preto zahusťujem mäsom. Veď len vďaka tomu som v kolektíve obľúbená.
Čo by sa nám ešte hodilo? Hádam fazuľa. Fazuľa je vzácna a drahá. Vo fazuľovej polievke je fazuľa za odmenu! Najefektnejšie sú veľké druhy, tými strakatými sa môžeme pokochať, kým chladne polievka v tanieri. Pol kila suchej fazule bohato stačí na 10 litrov polievky. Veriť mi nemusíte, veď si spomeniete, keď sa ňou budete dusiť. Postpolievkovým plynom sa zväčša nevyhneme. Protiprdivých receptov je zopár - variť fazuľu vo vode, v ktorej sa máčala, nikdy nevariť fazuľu vo vode, v ktorej sa máčala - žiaden však nefunguje. Jediná zaručená pomôcka je bylinka saturejka. Verím jej len preto, že som ju nikdy nepoužila.
Večer si požičiame od susedky najväčší hrniec pod zámienkou vyvárania plienok, pretože aj 20 litrov polievky bude strašne málo. Namočíme suchú fazuľu do studenej vody v dostatočne veľkej mise, vyzerá nevinne, ale rastie. Uložíme sa spať a snívame sladké sny o zajtrajších lukulských hodoch.