Kapitola štvrtá - Za hranicami všedného sexu a Čo je to zajac na smotane

27.7. - Streda
Cez víkend som si myslela, že to je koniec. Bola som na seba dokonca hrdá, že som Mladého s prehľadom poslala do prdele, keď mi volal na chatu, kde som sa celé dva dni snažila vytlačiť z hlavy alkoholom všetko, čo s ním súvisí. Ešte mal tú drzosť v jednej vete povedať, že mi nemohol skôr zavolať, lebo Ona až teraz niekam odišla, a zároveň mal žiarlivé otázky, kde som, s kým som a že sa nejako moc zabávam!
Ešte aj v pondelok som si myslela, že to dokážem hrdinsky ukončiť. Celý deň som tvrdo ignorovala jeho maily a nenápadné okruhy okolo mojej kancelárie. Lenže včera sa ma zmocnil absťák. Stačilo, aby mi poslal jeden absolútne gýčový srdiečkový clipart, a bola som zas namäkko. Do riti. Evidentne pochopil, že ide do tuhého a že musí zabojovať. Večer sme skončili v malom penzióne za Bratislavou. Dvakrát nedvihol svojej frajerke mobil a potom ho vypol! Kvôli mne!

Premilovali sme celú noc. Nie som schopná spočítať, koľkokrát sme to robili a na koľko spôsobov. V živote som nezažila v posteli muža s takou výdržou. Darmo, je mladý a na vrchole svojich sexuálnych síl. Cha, už to s nimi, podľa mojich skúseností, pôjde len z kopca. Aj v ženských časopisoch to tak píšu.
Je to zato zvláštne, že muž je najvýkonnejší niekedy okolo dvadsiatky a žena si dokáže najviac užívať sex okolo tridsiatky. Teda aspoň podľa mojich skúseností. A podľa tých časopisov. V podstate sme po sexuálnej stránke ideálny pár. V podstate aj po psychickej. Už ma nebavia moji vystresovaní rovesníci, ktorí sa šialene boja, že každá žena túži len po jednom, okamžite sa za nich vydať a mať s nimi dom, strom a dieťa. Sú v takom kŕči a strehu, že nedokážu úprimne priznať ani radosť z vydareného spoločného večera.

Naším nočným výletom za hranice Bratislavy a všedného sexu sme spôsobili vo firme poriadny poprask. Jeho frajerka, keď vypol mobil, zburcovala všetkých kamarátov, kolegov, a dokonca aj nášho šéfa. Všetci zháňali jeho a čo bolo zaujímavé, aj mňa. Niekto nás vraj videl spolu odchádzať. Obaja sme mali vypnutý mobil. Obaja ho nikdy nevypíname.
Celý deň sa tvárim záhadne, nereagujem na blbé narážky kolegov, len sa usmievam ako dokonale uspokojená žena. Ale môj mozog mi ide prasknúť od rozmýšľania. Čakám, čo sa stane. Čo urobí on a čo ona. Rozmýšľam, či nemám jednoducho vyjsť s pravdou von, nech sa to už konečne prevalí. Dokonca rozmýšľam nad tým, že jeho frajerke forwardnem nejaké jeho vyznanie, nech majú veci spád.

2.8. - Utorok
Mladý sa zo všetkých našich trojuholníkových problémov elegantne vyzul. Nechal sa poslať do Švajčiarska na neodkladnú služobnú cestu s nejasným termínom návratu. Píše mi zamilované maily a akúkoľvek moju narážku na to, že od neho čakám nejaké rozhodnutie, obchádza naivným mlčaním.
Ja ale vlastne nečakám, že sa rozhodne. Doteraz som to vždy tak robila. Slušne čakala, nenaliehala, nerobila scény, nevymýšľala podrazy, len som sa stiahla a dúfala, že pochopí sám, že ja som tá lepšia. Typická brunetka! Lenže ja som sa predsa rozhodla, že sa budem správať ako pravá blond. Až do dôsledkov.

Kamarátka Okulťáčka sa ma pýtala, či som si istá, že ho chcem. Áno. Som si istá. Ešte nikdy som necítila taký súzvuk duší, tiel, chémie, myslenia, všetkého. Ešte nikdy som tak veľmi nevnímala, že láska a túžba medzi mužom a ženou môže byť tak úžasne obojstranná. Ešte nikdy som sa pri žiadnom mužovi necítila tak bezpečne. A taká krásna. A sexy! Chcem ho!
- Tak nečakaj a bojuj! - povedala mi na to.
- Ty si dobrá, že bojuj! Čo mám vyzvať na súboj jeho frajerku?
- No, aj tak sa to dá povedať. Musíš zariadiť, aby sa k nej dostalo zopár informácií, z ktorých sa Mladý len tak ľahko nevykrúti. Urobí mu zo života peklo, v ktorom nebude chcieť ostať.
- Lenže ja takéto hnusné podrazy robiť nedokážem! - povedala som nešťastne.
- Moja, ty si v prvom rade musíš natĺcť do tej svojej pravej blond hlavy, že nerobíš podrazy, ale čestne bojuješ všetkými prostriedkami v medziach zákona. Natlč si do hlavy, že si v práve. Že nerobíš nič zlé, iba bojuješ o svoje šťastie, - vyhlásila Okulťáčka. - Nerozbíjaš rodinu. Ona nemá rakovinu, ani tri deti, aby si na ňu musela brať ohľady. Nezabudni, že ona na teba ohľady brať nebude.
- No dobre, ale čo keď pochopí, že mu nemá zo života robiť peklo, ale nebo?
- To nerieš. Ty sa najmä poobzeraj v tej svojej novej práci po nejakom chrumkavom kolegovi, na ktorého by mohol Mladý žiarliť. Veď vieš, ako to bolo s tým zajacom na smotane.

Jasné, že viem. Zajac na smotane pochádza z jednej knižky starého kocúra doktora Plzáka, ktorú som v ranej mladosti vyhrabala v rodičovskej knižnici a z nej potom pramenili všetky moje neskoršie problémy s mužmi. Lebo nie je nič horšie, ako keď má niekto prebujnelú inteligenciu a namiesto toho, aby vzťahy a problémy prežíval, tak zúfalo premýšľa, ako sa im vyhnúť. Problémom aj vzťahom.

Takže ten zajac na smotane je metafora. Predstavte si, že milujete zajaca na smotane. Vraciate sa v noci domov vlakom a viete, že v chladničke na vás jedna porcia krásne preležaného zajačika čaká. Je veľká pravdepodobnosť, že si ho po príchode s rozkošou užijete. Lenže sa môže stať, že vám ju nejaká sviňa nenažraná spred nosa uchmatne. Alebo vypli prúd a zajačik sa v chladničke pokazil. Alebo zhorel celý váš dom aj so zajacom. Čím viac hypotetických a šialených možností vám prichádza na rozum, tým viac po tom zajacovi túžite. Iná situácia nastáva, keď máte dvor plný zajacov a v dome kuchárku, ktorá vám to milované jedlo denne s láskou varí a servíruje. Priestor pre túžbu sa povážlivo zmenšuje. No a ešte je tu možnosť, že vás niekto priviaže hodvábnymi pančuškami na posteľ a toho zajaca na smotane vám bude stále džgať do pažeráka.

Idem si teda okukať tých nových kolegov. Jeden sedí hneď tu oproti mne v kancelárii.