Kapitola tretia - Raz je nikdy, dvakrát je zvyk a Čelná zrážka s Tou Druhou

19. 7. - Utorok

Jeden z mojich bývalých, ten, čo sa pričinil o moje tabu číslo dva: nikdy so zadanými, mal také múdre heslo: Raz je nikdy, dvakrát je zvyk. Podľa tej prvej časti aj riešil všetky svoje úlety mimo manželského hniezda až do chvíle, kým som sa mu do tohto systému nenabúrala ja aj so svojou brunetkovskou rozumnosťou a hrdosťou. Pri našom zoznámení som ho tak strašne urazila, že vynaložil všetok svoj um a šarm, aby ma dostal za trest do postele. Držala som sa, ale ktorá žena by odolala každodenným megakyticiam atakujúcim môj pracovný stôl a zákuskom, ktoré nosil kolegyniam, aby na tie kvety nežiarlili? Dostal ma a potom chcel, v duchu svojej filozofie, vycúvať. Lenže medzitým si ma, sympatickú brunetku, dosť obľúbil. Na jeho obranu uvádzam, že som ho do toho druhého razu dosť dotlačila a že sa bránil ako lev. Na svoju obranu uvádzam, že som tie kytice a zákusky proste zle pochopila.
Anyway, po druhom raze stratil všetky škrupule a trápila som sa s ním a jeho vypečenou totálblond manželkou skoro dva roky.
Tak na tohto nešťastníka aj s jeho životnou filozofiou som si spomenula, keď ma môj Mladý manévroval k druhému razu. Aj ja som sa bránila ako lev. Lenže čo odpíšete na mail: „Milujem ta!“ To je pre mňa, úbohú brunetku doráňanú osudom a všelijakými životnými filozofmi, podstatne viac ako nejaké kytice a zákusky. To som nepočula už dobrých päť rokov od nikoho, ak nerátam ďalšieho bývalého, čo mi nedávno v krčme po litri whisky vyčítal, že sa musel oženiť s inou, keď miloval mňa!
Takže, teraz je to s Mladým zvyk. Navyše zvyk v kancelárii alebo v aute, lebo u mňa to nejde a on má doma inú. Au.

22.7. – Piatok
„Daj si pozor na to, čo si želáš, lebo Oni ti to splnia a potom sa nebudeš stačiť čudovať,“ povedala mi minule jedna moja okulťácka kamarátka a veľavýznamne ukazovala niekam hore. No, tak už sa čudujem. Ani nie pred troma týždňami som si želala, že chcem byť milovaná a už som milovaná tak, až ma to ľaká. Lenže ja som si hneď v ďalšej vete želala, hej Vy tam hore, že chcem mať normálny vzťah s normálnym mužom, ktorý nie je ani zadaný, ani nerozhodný! Haló, Vy tam hore! Mám to tu, v tomto denníčku napísané čierne na bielom! A mám na to aj svedkov!
Áno, som milovaná, hádam tak intenzívne, ako ešte nikdy. Ale on má inú a zdá sa, že o rozchode s ňou veľmi neuvažuje. Navyše ani nevie, ako podvádzať a pritom neubližovať všetkým naokolo! Evidentne s tým nemá skúsenosti. Skúsení muži vedia aspoň to, čo majú a čo nemajú hovoriť, čo majú a nemajú urobiť, aby si zbytočne nevyrábali problémy. Vedia, kde nechať telefón, aby mali dostatočne vierohodnú výhovorku, prečo ho hneď nezdvihli. Majú po ruke osvedčené výhovorky, aby zbytočne nezraňovali milenky a nevzbudzovali podozrenie oficiálnych partneriek.
Ale tento môj Mladý to nevie, lepšie povedané, nevedel, a tým ma dokonale zmiatol. Možno práve preto som naivne uverila, že s ním to hádam môže dopadnúť inak, ako dopadajú klasické trojuholníkové vzťahy. Uverila som, že ma miluje tak bezvýhradne, že skutočne uvažuje o rozchode s tou druhou. Ukázalo sa však, že je učenlivý ako opica. Pravidlá trojhry pochopil veľmi rýchlo, netrvalo mu to vlastne ani týždeň. Škoda, že pri tom rýchlom učení stihol zanechať na mojej duši zopár nechutných škrabancov.
Neviem, čo mám robiť. Uvedomujem si, že čím dlhšie to budem ťahať, tým do toho hlbšie spadnem a tým ťažšie sa z toho pozbieram, ale ešte sa mi nechce z oblakov na rovnú zem. Ešte chcem chvíľku snívať, že predsa len je iný, že predsa len nazbiera odvahu opustiť ženu, ktorú nemiluje a dá sa dokopy so mnou, ktorú miluje. Ešte chvíľu chcem počúvať neuveriteľne úprimné vyznania lásky a veriť im, ešte chvíľu si chcem užívať ten nebeský sex. Tak som teda zvedavá, čo mi tam tí hore z tohto zase splnia.

25.7. - Pondelok
Neni dobrý nápad začínať si s kolegom v práci a ešte horší nápad je začínať si s kolegom, ktorého frajerka je tiež kolegyňa. Bolo len otázkou času, kedy na seba narazíme. Robí síce v inej časti budovy, ale občas príde do tej našej. Nie sme kamarátky, nerobíme na spoločných projektoch, ale vieme o sebe.
Teda, vieme o sebe, že sme kolegyne. A ja viem o nej, že je oficiálna frajerka Mladého. Tá zlá žena, čo ho nechápe, čo sa s ním len háda, ktorú nemiluje. Tá príšera z jazera, ktorá takto na chodbe alebo na toaletách vôbec nevyzerá na nechápavú, hašterivú ani nemilovanú.
Netuším, čo vie ona o mne. Z náznakov a reakcií Mladého som vydedukovala, že niečo šípi. Netuším, či šípi, že som to ja.
Zrazili sme sa v kuchynke. Popíjala tam kávu a vtipkovala s kolegom. Keď som prišla, obaja stíchli uprostred vety. Pripadala som si ako v spomalenom filme. Zbadala som ju, chytila varnú kanvicu a až vtedy mi došlo do mozgu, kto je ona, kto som ja, že neviem, čo vie a že najlepšie by som urobila, keby som okamžite rýchlosťou blesku vypadla. Lenže už som držala v ruke kanvicu a bolo by divné, keby som zrazu odišla. A tak som tam stála a prežívala najdlhšie varenie kávy v živote. Oni dvaja boli stále ticho, pozorovali ma. Ja som blekotala tupé frázy o hnusnom počasí:
- Ježiš, to je hrozné, aké hnusné počasie.
- ...
- Som sa chcela ísť kúpať a to zas vyzerá na dážď cez víkend.
- ...
- Asi budem musieť zmeniť program a ísť niekam do nejakého šopingparku.
- My sme chceli ísť s Mladým na chatu, - povedala Ona. - Ale keď bude takto, zostaneme celý víkend v posteli.
- ....
Voda sa uvarila a ja som sa pobrala poplakať si na záchod.