Kapitola druhá - Ako to dopado s tou škatuľou a Sex na pracovisku pre mierne pokročilých

7. 7. Štvrtok
Obhliadla som terén. Okolo mňa sedia štyria kolegovia. Prvý od okna dokáže uraziť ženu každou vetou, ktorú prednesie. Jeho reči o ženách by v Amerike vystačili na niekoľko žalôb. U nás sa dá chápať v podstate ako priemerný zdravý mladý muž, ktorého matka zabudla poučiť o pravidlách slušného správania k ženám. Potí sa, jeho riedke a príliš dlhé vlasy sú vždy mastné, má miernu nadváhu. Moje láskavosti, ako napríklad, že mu urobím kávu, ponúknem ho koláčom, alebo pomôžem s gramatikou, považuje za samozrejmosti, ktoré mu prejavujem pre jeho úžasnú osobu a nie je potrebné ich nikdy a nijako oplácať. Myslím, že mu ešte v živote nenapadlo, že láskavosť a slušnosť by mohla byť obojsmerná záležitosť.

Potom je tu druhý kolega, ktorý ešte pred pár rokmi ako keby tomu prvému z oka vypadol. Našťastie sa ho ujala kolegyňa, ktorá sa za neho vydala a rokmi tvrdej práce ho mierne poľudštila. V preklade to znamená, že sa začal umývať a používať prípravky proti poteniu, vie slušne pozdraviť a poďakovať a občas si spomenie, že nie je stredom vesmíru. Žiaľ, každú, aj tú najmenšiu láskavosť, ktorú urobí pre niekoho vo svojom okolí, považuje za obeť najvyššieho rangu. Za to, že mi minule tromi klikmi nastavil niečo na počítači, sa nechal najprv tri hodiny prosiť a potom si nechal dva týždne robiť kávu.

Tretí kolega, ktorý jediný reaguje na výzvy o pomoc, zaujíma sa aj o svoje okolie a ženám dáva najavo, že sú pre neho rovnocenné partnerky, žiaľ, nebol v práci.

Do posledného - štvrtého - kolegu som vkladala najviac nádejí, čo sa týka prenosu škatule a trénovania pravoblondínkovského správania. Slušný chlapec, vnímavý a schopný, dokáže veci chápať v súvislostiach. Napokon zo všetkých mojich štyroch kolegov je aj jediný vedúci tímu.

Začala som ofenzívu náznakmi. Chodila som okolo škatule a nahlas meditovala, ako tú ťarchu dostanem do auta. Kolegovia nič. Na ich monitoroch sa museli diať onakvejšie veci ako moje pokusy o blond správanie. Ani nezdvihli zrak. Niekde som čítala, že muži sú schopní sústrediť sa len na jednu vec a navyše nechápu náznaky, že im treba všetko povedať priamo. Tak som teda prekonala zábrany a nahlas a slušne poprosila všetkých troch, či by niekto z nich nebol taký láskavý a nepomohol by mi s tým do auta.

Prví dvaja začali viesť sexistické reči, že jasné, slabá žena, všetko musia robiť muži, chceli sme emancipáciu, máme ju mať, a že čo za to a tak. Posledný povedal, že treba zohnať vozík a ďalej čumel do monitora. Úprimne priznávam, tu som zlyhala ako pravá blond druhýkrát, pretože som nezačala nechápavo meditovať nad tým, kde by sa dal taký vozík zohnať, ale behom piatich minút som ho sama zohnala a doviezla.

Opäť sa nedialo nič. Tak som znovu zozbierala sily a ľúbezným hlasom požiadala o pomoc. Nebudem to naťahovať. Preskočím ďalšie sexistické reči a rady, ako by sa mali napĺňať škatule, a prezradím len, že nakoniec škatuľa skončila v kufri môjho auta. Ten posledný, čo je šéf tímu, sa problému ujal ako šéf a zadal tým dvom, aby prestali pindať a tú škatuľu už konečne odniesli.

Takto som si veru svoj prerod na pravú blond nepredstavovala. Ale možno je problém v tom, že moji súčasní kolegovia až príliš dobre vedia, že som samostatná a schopná bruneta.

Takže ponaučenie a záväzok do môjho nového zamestnania znie: Neprezradiť sa hneď na začiatku!

14. 7. - Ďalší štvrtok
Ešte je tu jedna vec.
Začalo sa to už dávno. V podstate hneď v prvý deň, keď som nastúpila do firmy, sa na mňa tak zvláštne pozeral. Ako keby ma vyzliekal a hladkal očami. Nežne a pomaly. No ale to mal nejakých sedemnásť a ja dvadsaťdeväť! Teraz má dvadsať jeden. Včera sme sa spolu vyspali.

o-2b

Ach, pane bože! Porušila som všetky tabu, aké som kedy mala.
Prvé znie: Nikdy s mladšími!
Druhé: Nikdy so zadanými!
Tretie: Nikdy s kolegami!
Všetky tri tabu som si kedysi tvrdo odtrpela a zaprisahala sa, že už nikdy! Nikdy to dobre nedopadlo, ale asi mi to nestačilo, že som narazila hneď na túto šialenú trojkombináciu.

Vôbec nechápem, ako som to mohla pripustiť. No, trochu chápem. Nedávno som dostala nechutné kopačky a Mladý mi robil dosť ochotne a často bútľavú vŕbu. Stále som bola nejaká precitlivená. Keď na mňa predvčerom šéf nahučal kvôli úplnej sprostosti, tak som sa rozplakala. Trochu v tom mal prsty práve Mladý, tak som mu niečo pekne hnusné povedala. Nechal ma odísť takú nešťastnú domov.

O dve hodiny ma vytiahol von na drink, či to nechcem prebrať. On šoféroval, ja som plakala a plakala. On potom do seba lial koly a koly a ja whisky a whisky. Keď ma vykladal pred domom, asi som mu chcela dať len takú priateľskú pusu na rozlúčku. Ale celkom jasne si to nepamätám a nejako sa to zvrhlo. Spamätala som sa, až keď som mala mokrú ruku v jeho nohaviciach. Od sexu ma zachránilo to, že okolo chodilo ešte príliš veľa ľudí a že prechodne bývam u známych.

Hm, ono ma to od sexu vlastne nezachránilo. Skôr naopak. Ešte to vystupňovalo jeho túžbu. Nerada to priznávam, ale aj moju. Celý deň sme si mailovali a chodili okolo toho ako mačka okolo horúcej kaše. Večer sme sa na seba vrhli rovno v mojej kancelárii.

Nechcite odo mňa podrobnosti. Bolo to na stole. Na skrinke. Na zemi. Bolo to úžasnééééé. Keď si na to pomyslím, šteklí ma v bruchu. V podstate ma šteklí v bruchu zakaždým, ako mi zasvieti obálka s novým mailom v rohu obrazovky. Už je tu zas. Šteklí to. Asi zošaliem. Toto nedopadne dobre.

Pravablond  viac od autora »
Vaše reakcie [19]