Zištná nezištnosť

o-nezistnost

Poznámka autorky: Tento článok bol písaný pre pouličný časopis Nota Bene. Nepozornosťou grafika sa do vydania nedostali všetky zaujímavé odpovede, ktoré som získala anketou medzi čitateľmi a autormi niekdajšieho inZinu. Dovoľujem si ho teda prepublikovať na tomto mieste a verím, že ďalšie zaujímavé odpovede a názory na túto tému sa dozviem v diskusnom fóre.

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, prečo kupujete Nota Bene? Nie, nečakám odpoveď, že predsa podporujete skvelý projekt, ktorý pomáha bezdomovcom aktívne pristupovať k svojmu osudu, že vytvára medzi nimi elitu, ktorá môže ostatným ísť príkladom, že im dáva impulz odraziť sa od dna a začať nový život. O tomto s vami vôbec nechcem polemizovať, i keď by sa dalo.

Moja otázka smeruje inam. Čo kúpou Nota Bene získavate vy osobne?

Ako vyplýva aj z prieskumu GfK, niektorí ľudia (10%) kupujú NB pre samotný časopis, jeho obsah či peknú obálku (4%). Rada by som tomu verila a dokonca dúfam, že takých ľudí bude stále pribúdať. Títo ľudia teda kúpou NB získajú časopis a k nemu ako bonus vykonajú dobrý skutok. Alebo naopak: spolu s dobrým skutkom získajú aj niečo pre seba - dobré čítanie. Nie je to však v rozpore s predstavou nezištného dávania, získať za dobročinnosť materiálnu protihodnotu? Čo je to za nezištná pomoc, keď za to dostávam časopis, alebo v prípade iných akcií popri pomoci postihnutým skvelý koncert, popri podpore Ostrovov života chutný jogurt, popri pomoci deťom celého sveta krásne pohľadnice alebo tričko. A čo tí ostatní? Prečo kupujú časopis, keď ich vlastne nezaujíma? Sú masochisti, alebo to robia pre samotný pocit z dobrého skutku? Cítia sa v tej chvíli lepšími ľuďmi? A je to lepší, nezištnejší skutok, ako keď za milodar dostanú aj materiálnu protihodnotu?

Medzi kupujúcimi sa nájdu aj takí (pozri anketu dole), čo sa potrebujú zbaviť otravného predajcu alebo vlastného pocitu viny. Viny za predošlé hriechy, alebo za plný vozík zbytočností, čo tlačia pred sebou z hypermarketu, keď niekto iný nemá ani len na večeru. Prípadne sú medzi kupujúcimi aj takí, čo pociťujú potrebu niekoho vychovávať, meniť svet, alebo demonštrovať svoj politický postoj.

Sú teda naše charitatívne počiny skutočne nezištné, keď si za ne vždy niečo kupujeme, a je jedno, či je to niečo hmotné, alebo len nehmotné pocity? A musia byť vôbec naše dobré činy nezištné?

Kúpiť si za charitu dobré čítanie, dobrý pocit, odpustenie, alebo priamo svätý pokoj od všetkého je dnes módne a moderné. Kedysi vychádzala charita z ideálu sebadávania a odriekania, súčasnosť však prísnej náboženskej povinnosti a disciplíne nepraje. Žijeme éru individualizmu a absolútnej slobody. Pomáhať nemusíme, ale chceme! Chceme pomáhať, ale bez prílišnej osobnej angažovanosti, bez sebadávania. Najmä nech je to jednoduché a nestojí nás to žiadne odriekanie.

Aby bolo jasné. Neodsudzujem tento spôsob dávania. Priniesla ho moderná doba a je lepší než žiaden. Len pripomínam, že pri kúpe jogurtu s nálepkou Ostrovy života alebo pri posielaní esemesky na podporu obetí tsunami netreba podliehať dojmu, že Matka Tereza je naše druhé meno. Inak povedané: V konaní nezištných dobrých skutkov máme všetci veľké rezervy. Obzrime sa teda okolo seba a nájdime si okrem pravidelnej kúpy Nota Bene aj ďalšie smelé ciele. Čím bližšie, osobnejšie, náročnejšie, tým lepšie. Nemusíme veriť, že za to pôjdeme do neba. Môžeme však dúfať, že si ten skutočne zaslúžený skvelý pocit z konania dobra poriadne a bez pocitu viny vychutnáme okamžite!

Anketa
Oslovila som niekoľkých priateľov s otázkou, či už niekedy vykonali charitatívny akt prostredníctvom kúpy produktu, ktorého časť ceny ide na nejaké bohumilé účely. Ak áno, tak čo im to dáva, prečo to robia. Ak nie, čo im na tom prekáža a aký iný spôsob charity uprednostňujú.
Keďže tí, čo dávajú často a radi, neprahnú po publicite svojej dobročinnosti, rozhodla som sa, že nezverejním žiadne mená. 

Nepotrebujem si kupovať lepší pocit, lebo ja sa cítim dobre stále.
Na takéto aktivity si odkladám asi desať percent príjmu. Cítim sa pri tom absolútne normálne, nie ako hrdina, ani nijako výnimočne. Nepotrebujem mať z toho lepší pocit, lebo ja sa cítim dobre stále.
Večný študent a kresťanský aktivista

Leštím si karmu, podľa možností bezkontaktne.
Snažím sa páchať charitu viac-menej pravidelne. Ale NB nekupujem, lebo ma nezaujal obsah a znechutili ma niektorí agresívni predavači. Posielam esemesky, šeky, kupujem výrobky "s pridanou charitatívnou hodnotou". Evanjelickej charite dávam použiteľné šatstvo, hračky a pod.
Robím to asi preto, lebo nejakým rozpačitým spôsobom dúfam, že si tým aspoň trošička vyleštím karmu ;-). Najviac mi vyhovujú bezkontaktné spôsoby, ideálne sa mi zdajú esemesky.
Programátorka

Zaplatím radšej upratovanie ulice.
Nepodporujem charitatívne aktivity. Zdá sa mi to byť pretvárka. Nechcem platiť za časopis, čo nebudem čítať. Myšlienka, aby "socky" niečo robili a tak si znova zvykli pracovať, je pekná, ale vymýšľať im nasilu nezmyselnú prácu je hlúposť.

Ak chcú pracovať, je veľa špinavých krajníc ciest a parkov. Celkom dobre si viem predstaviť, že by som zaplatil upratovanie určitej časti ulice alebo čosi podobné.
Začínajúci podnikateľ

Pomáham zo sebeckých pohnútok. To je Darwin.
NB kupujem takmer pravidelne. Pocit a úžitok z toho nemám žiadny. Väčšinou NB ani nečítam. Ale som radšej, keď nešťastníci predávajú NB, než by mali kradnúť, prípadne ma niekde v tmavom kúte ovaliť po hlave. Takže to robím vlastne kvôli sebe. A tak je to správne, to je Darwin.
Analytik

Vytáča ma ten pocit, do ktorého ma vmanévrujú.
Charitu uznávam, keď je dobrovoľná, nevynucovaná. Nerobím to nijako systematicky, pretože ma vždy na dlho rozčúlia vlezlí vyberači na choré a umierajúce detičky a tak. Nebudia dôveru a nič im nechcem dať, ale ten pocit, keď na vetu o umierajúcich deťoch povieš nie, tiež nie je nijako povznášajúci... V skutočnosti ma vytáča asi najviac ten pocit, do ktorého ma vmanévrujú.
Ekonomický publicista - thatcherista

Kupujem si dobrý pocit, odpustky pre svedomie alebo vlastnú prezentáciu.
Som ochotný kúpiť si produkt, ktorý vôbec nepotrebujem, ak viem, že ním niečo podporím. Ale závisí to od použitia prostriedkov a dôveryhodnosti organizácie, ktorá zbierku manažuje. Z tohto dôvodu prispievam najmä prostredníctvom cirkvi.

Darcovstvo je komerčná záležitosť ako ktorákoľvek iná. Kupujem si produkt, v tomto prípade dobrý pocit, odpustky pre svedomie alebo vlastnú prezentáciu. Keď svieti slnko a zhodou okolností ma nič nebolí, tak si kúpim narcis pre Ligu proti rakovine. Keď som po žúre, kde som čo-to vyparatil, kúpim si odpustky v kasičke v najbližšom kostole. A keď idem s peknou kočkou a potrebujem ju zbaliť na pocit spolupatričnosti, pokojne vysolím prachy aj na NB :-)
Konzervatívny environmentalista

Starať sa má štát, ostatným má charita prinášať iba obojstranné potešenie.
Ako presvedčený ľavičiar si myslím, že sa spoločnosť nemôže zbaviť zodpovednosti za osudy tých, ktorým vlastné sily na to nestačia. A preto veľa ľudí dnes odkázaných na charitu by na ňu odkázaných nemuselo byť, keby si štát plnil svoje poslanie.

Charita by mala nastúpiť až potom - v situáciách, kde sa štát nemôže angažovať (a kde prináša rovnaké potešenie obom stranám): kde treba ľudského tepla, podanej ruky.
Ľavicový intelektuál

Je to pomoc, keď niekoho nútim do aktivity, ktorá ho možno aj ponižu

Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [10]

:: Súvisiace reklamné odkazy