Iná tvár slovenského filmu

o-nekrvaca

Už samo označenie slovenský filmový horor vzbudzuje rozpaky. A predsa, v krajine, kde sa už roky pôvodná filmová tvorba potáca medzi chatrnou existenciou a totálnym nebytím, vznikol film, celkom bez akejkoľvek oficiálnej podpory, na amatérskej báze, ale celovečerný a dokonca horor, ba čo viac, vydarený parodický retro splatter horor. Je smutné, ale v čomsi typické, že veľa ľudí o ňom nevie, skôr naopak. Premietal sa síce s úspechom na MFF v Bratislave, na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti, na Istrocone 2003, ale to je tak všetko. Škoda, škoda o to väčšia, že vyšiel na DVD, s kopou bonusov, ošetrený ako ktorýkoľvek mainstreamový veľkofilm. Volá sa Nič nekrváca večne, nakrútila ho skupinka nadšencov skrývajúca sa pod názvom Metaforafilms a najlepšie na ňom je, že pozadie jeho vzniku môžeme celkom ignorovať, lebo znesie rovnako vysoké kritériá ako ktorýkoľvek iný profesionálny film. No, znesie, nie celkom, skôr ich ustojí a zachová si dôstojnosť. Odhliadnuc od toho, že z filmu priam sála nadšenie jeho tvorcov, môžeme Nič nekrváca večne považovať za dielko, ktoré sa s láskavou iróniou vracia do minulosti, aby zložilo poctu nielen staručkým čiernobielym nemým groteskám a filmom, zvlášť Murnauovmu expresionistickému protohororu Nosferatu: Symfónia hrôzy, ale aj krvavo-vtipným spaletter filmom a lacným akčným zlátaninám, v ktorých išlo len o zle nasnímané súboje kung-fu.

Príbeh štyroch schudobnelých študentov, ktorí sa pokúšajú z osídiel tajomného hradu a špinavých pazúrov upíra vyrvať poklad nevídanej ceny, aby si vylepšili svoju ekonomickú situáciu, síce zaváňa typicky slovenským banálnym vyplakávaním nad hrobom sociálnych istôt, ale tvorcom slúži len ako zámienka na rozohranie zápletky. Veď nejako tých študentov na ten hrad bolo treba dostať, a ak by tam šli len žúrovať, krompáč a lopata by im boli na nič. Takže - štyria hrdinovia, jeden z nich hluchý ako poleno, tajomný hrad, poklad a upír. Kombinácia, ktorá neveští nič dobré. Ak by Nič nekrváca večne chcelo byť serióznym dramatickým útvarom, akokoľvek parodickým, a ak by z formálneho hľadiska chcelo vyzerať ako filmy dneška, nemalo by šancu. Ale ono tak nevyzerá, vyzerá ako archívny kus, vyhrabaný kdesi v pivniciach Matice slovenskej, vyzerá ako film, ktorý bol nakrútený ešte pred Siakeľovým Jánošíkom a národniari ho skryli, lebo je plný prázdneho popcornového amerického popu. Zrnitý čiernobiely obraz striedaný archaickými titulkami, zašumený zvuk, trasúca sa kamera, retro prelínačky. Nebyť rázneho a rázovitého hudobného podmazu, elegantne snúbiaceho zvuk fujary s metalovými rifmi, nič by nenaznačovalo, že Nič nekrváca večne je veľmi mladým filmom, ktorý využíva staré rozprávačské postupy, aby jeho príbeh nevyznel ako absolútna hlúposť. Čisté retro sa začne lámať v momente, keď hluchého študenta trafí do nohy zablúdená, náhodou vypálená guľka a z poranenej končatiny vytryskne gejzír krvi. Na bolesť niet času, postihnutý si zásah sotva všimne a divákovi sa na tvári usadí potmehúdsky úsmev, ktorý sa bude s minutážou filmu len rozširovať. Poetika splatterových krvavých orgií dostáva v čiernobielom stvárnení prijateľnejší nádych, takže ju znesú aj diváci, ktorí inak pohľad na krv hojne prýštiacu z mnohých zbytočných rán nemusia. Zostáva len spontánny smiech vyvolaný absurdnosťou zobrazovaného.

Nič nekrváca večne je síce amatérsky film, ale nakrútili ho ľudia, ktorým okrem nadšenia nechýba ani prirodzený filmársky cit a zvládnuté remeslo. Práve ono totiž povyšuje laické šantenie s kamerou na dôstojný film, na výbornú splatterovú hororovú komédiu, nakrútenú tak, aby sa jej handicap stal jej najväčšou devízou. Peňazí bolo evidentne málo, ale film je urobený tak, že to nie je vidieť. Čiernobiely obraz mnohé skryje, retro štylizácia ospravedlní toporné herecké výkony i zopár logických absurdností a kauzálnych nepodarkov. Dynamický a predovšetkým včasný strih dokáže zamaskovať ten zvyšok.

Je len málo hororových komédií s takým charizmatickým upírom v hlavnej zápornej úlohe a nie je žiadna, v ktorej by sa jeden z finálnych súbojov odohrával ako variácia na kung-fu filmy, len s krompáčom namiesto upírobijeckého kríža. Vo svetle týchto skutočností sa potom človek vôbec nezdráha napísať, že Nič nekrváca večne je jedným z najvydarenejších filmov, ktoré sa na Slovensku hádam za posledných päť rokov nakrútili.

Nič nekrváca večne. Slovensko 2003, 75 min.

Réžia:Matej Hradský
Scenár: Matej Hradský, Juraj Kráľ, Jaroslav Feja 
Kamera: Matej Hradský, Juraj Kráľ
Hudba: Fajo - Kultúrny dom Baničné, Peter Kudlička, Peter Pikna
Hrajú: Roman Mišura - Šimon, Juraj Kráľ - upír, Jaroslav Feja - Emil, Martin Bartko - Cyril, Zdeno Bugáň - Wagner, Matej Hradský - Fun Hellsing

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [4]

:: Súvisiace reklamné odkazy